Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Príbeh najstaršej slovenskej veľbásne s názvom „Proglas“,  ktorá nemá obdobu v poézii 9. storočia písanej európskymi jazykmi, ba dlho po nej ani v ďalších obdobiach...  Veľbáseň oslavuje písmo i Sväté Písmo, ktoré boli dané a zverené našim predkom – Slovenom. Na tisíc rokov sa však stratila a úplne vybledla nielen z vedomia Slovenov, ale i Slovanov vôbec. Po jej znovuobjavení v 19. storočí jazykovedci o nej zisťujú dôležité fakty a zistenia, ktoré jej prinavracajú literárny status, aký si zaslúži. Nielenže analyzujú otázky typu: „Kto je autorom Proglasu, akým písmom bol napísaný a komu bol určený?“, ale aj odkryjú významný odkaz - pomyselný tajný kód -, ktorý autor umne zašifroval do básne nielen prostredníctvom výtvarne neobyčajného písma, ktoré sám vynašiel. (RTVS)

(viac)

Recenzie (8)

Ephemeris 

všetky recenzie používateľa

Viac takýchto projektov! A šíriť ako povinnú osvetu v tomto národe, ktorý už vykazuje všetky znaky intelektuálneho zmrzačenia. Normálne ma to nabudilo tak, že si po dlhej dobe asi spravím túru na Velestúr (hoci by aj tie "staroslovanské runy" na vrchole mali byť len podvrh z 19. storočia). Poznámka ku komentáru od kolegu Durgasa - "slovenským" národom, ktorému bol adresovaný Proglas, sa nemyslí dnešný slovenský národ v užšom slova zmysle. Ten pojem zastrešuje slovanské národy tých čias. ()

Arsenal83 

všetky recenzie používateľa

Dosť odborné, čo mnohých bežných divákov odradí. Ale vedecká práca sa musí robiť. A nech sa zverejňuje. Možno aspoň jedného človeka presvedčí, aby nepozeral zvratky na Narkóze alebo Hnojke. Odhaľovanie vyše tisícročných tajomstiev by malo byť vzrušujúce aj pre nezainteresovaných, ktorí majú aspoň trochu ducha vzdelanosti. Forma mohla byť pôsobivejšia, obsah je ale dôležitejší. A áno, Durgas to vôbec nepochopil. Starí Slováci žili na Veľkej Morave a iste boli odlišní od súčasného Slováka. Ale to platí aj pre Maďarov, Angličanov, Francúzov či Nemcov. Lenže oni na rozdiel sa svojimi dejinami chvália a všade sa snažia vtesnať svoju národnú identitu. A Slovák si len sype popol na hlavu pre deportácie v roku 1942 a starú históriu neoznačuje ani za svoju. Pritom tí ľudia tu žili, hovorili podobným jazykom, boli to Slovania a Starí Slováci. Netreba sa za to hanbiť a "progresívne" to spochybňovať. ()

Flego 

všetky recenzie používateľa

Hraný dokument sa zaoberá úsvitom našich dejín, konkrétne kresťanským odkazom hlaholiky, ktorú priniesol na naše územie vierozvestca Konštantín. Slovenskí, českí i balkánski historici rozprávajú o slovanskej veľbásni Proglas, dokument je doplnený hranými scénami neznámych hercov, ktorým prepožičali hlasy tí známejší. ()

hygienik 

všetky recenzie používateľa

Každý dokument o období Veľkej Moravy je zmesou tvrdení, na ktorých sa zhodnú takmer všetci historici a tvrdení, ku ktorým dospeli iba niektorí z nich a iní majú opačný názor na vec. Konštantínov kód zaujímavo opisuje vznik hlaholiky a jej priamy kresťanský odkaz. Ten tam úmyselne Konštantín Cyril vložil. (A je kríž atď). Problém dokumentu je v tom, že sa za každú cenu chce stať mýtotvorným v dôsledku čoho vyznieva najprv smiešne, postupne až konšpiračne. ()

Durgas 

všetky recenzie používateľa

Je veľmi smutné, keď vo vážne mienenom dokumente dajú priestor ľuďom, ako je nejaká pani Šubjaková, ktorá povie skvost, ako: "Konštantín Filozof jasne adresuje Proglas slovenskému národu a jasne ho adresuje aj slovenskému panovníkovi Rastislavovi. Tak je jasné, že keď ostatné slovanské národy nemali ani potuchy ešte o diele Cyrila a Metoda, to bolo práve v tých prvých troch rokoch, jednoznačne to bolo adresované iba slovenskému národu." Naozaj? Slovenský národ v 9. storočí? Som zvedavý, čo na to povedia všetci tí českí, chorvátski, bulharskí a macedónski vedci, čo tam tiež vystupujú. No a s týmto sa dookola boríme už 30 rokov od Mečiara. A zjavne aj naďalej budeme. ()

PTuranyi 

všetky recenzie používateľa

Dokudráma ponúka pátranie po príbehu Konštantína a Metoda stelesnenom Proglasom. Žiaľ dramatizácia hoci je efektná pôsobí lacno a pateticky. V prípade dokumentov Konštantína a Metoda sa nemožno vyhnúť náboženskej interpretácii. Ku cti autora slúži, že sa snaží ponúknuť pohľad zo všetkých strán. Naj viac sa mi páčilo, že fenomén Konštantína a Metoda neprivlastňuje len Slovákom ale zdieľa ich dedičstvo prostredníctvom srbských, bulharský a ruských odborníkov so všetkými slovanskými národmi. To však na záver vyústi do odhalenia motta tohto dokumentu spojenia Slovanov a slova ako predurčenia Slovanov k šíreniu božieho slova, čo je minimálne fabulácia postavená na podobnosti úplne náhodnej, kde prianie je otcom myšlienky. 60% ()

Reklama

Reklama