Nevěrné hry

Manželstvo skladateľa a klaviristky by malo byť ideálne, ale potom sa vyvinie do stavu samota vo dvojici. Maďarsko-slovenská dedinka je krásnym prostredím pre únik z mesta, vôňu trávy bolo priam cítiť, ale Praha je Praha, umeniu praje oveľa viac. A nielen umeniu. Na takýto krátky film som sa veľmi dobre vcítil do viacerých postáv, ich konanie bolo prirodzené a podfarbené skvelou hudbou počas celého filmu. Aj tá hudba (Petr Hromádka) prispela k silným štyrom hviezdam, od takéhoto zabudnutého filmu som to nečakal. –––– Mal by som častejšie púšťať Evu do Prahy. Asi jej chýba. –––– Dobre robíš, že ju nepúšťaš von. Pekná ženská má sedieť doma na riti. –––– Nevážite si to, čo máte. Nemáte starosti a tak si komplikujete život. –––– Nikdy! Nikdy sa nevydám. (29.11.2016)

Pekná letná dedinská maďarská atmosféra, skoro ako u nás doma... dobrá muzika, výborne civilne sympatickí herci a potom všetky tie klasické malicherné, drobné a pritom obludne veľké veci, ktoré robia ľudskú existenciu tak nešťastne obmedzenou a neznesiteľnou, kedy sa totálne stráca radosť zo všetkej tej parády života. ___ Oproti iným, podobne vzťahovo zameraným dielam veľmi prirodzený snímok, za všetky drobné.. (03.03.2010)

O hudbe, priateľstve, láske, nevere, ignorácii a živote na cudzej dedine. Veľa sa zmestilo do tohto príbehu o obyčajnom živote, ktorý prežívajú mnohí z nás. Vo vzťahoch, ktoré nie sú zlé, iba strácajú hravosť a pozlátko. Nahraditeľné veci sa núkajú na dosah a poskytujú blískavú predstavu budúcnosti. Má však cenu porovnateľnú s hĺbkou alebo ju nahradia hry? (01.01.2006)

Velice dobře zvládnuté téma o psychologii a mezilidských vztahů čechoslováků na malé slovensko-maďarské vsi. Vše je založeno na drobných věcech příběhu, Stivínová a Hubinská zde ze sebe vymáčkly opravdu co mohly. Kamerou natočen příjemný snímek, střihově však divák místy ztrácí orientační přehled. Celkem příjemná podívaná, pokud se soutředíte a necháte se vtáhnout do děje. Pokud ne, pak je to vše o ničem..... (27.06.2004)

Škoda, že je film natočen digitální technologií, která působí jako by si to režisérka Pavlátová natáčela na domácí videokameru. Také střih není zrovna nejšťastnější, občas je hodně divoký a zbrklý a scény tak zůstávají nedokončeny (nezodpovězeny). Jinak se mě scénář o klavíristce (Stivínová) a hudebním skladateli (Bebjak), kteří prožívají partnerskou krizi na hranicích Maďarska se Slovenskem docela líbil a nebýt té laciné kamery, mohlo to dopadnout lépe. (15.01.2019)