107 matek
VOD (1)
Obsahy(1)
Irina je oddanou dozorkyňou vo väznici č. 74 v Odese - v ženskom nápravnom ústave na Ukrajine, kde stráži viac ako sto väzenkýň. Lesja, odsúdená na sedem rokov za zločin z vášne, je jednou z nových žien, prichádzajúcich do basy. Je tehotná so svojim prvým dieťaťom. Kým si Lesja postupne zvyká na pravidlá väzenského života, zisťuje tiež, že viaceré jej spoluväzenkyne postihol podobný osud. Matky s malými deťmi majú povolenie ich raz za čas navštíviť v oddelenej časti väznice, kde sa o nich starajú benevolentné sestry a dozorkyne. Pokiaľ však väzenkyňa nenájde pre svoje dieťa domov po jeho tretích narodeninách, potomka umiestnia do ústavnej starostlivosti, čo je tragédia pre každú matku a dieťa, ako aj ťažká rutina pre Irinu, ktorá je zodpovedná za odovzdávanie detí do sociálnej starostlivosti. Pod zámkom a takmer s nikým, na koho by sa mohla obrátiť vo svete vonku, musí Lesja nájsť spôsob, ako zabrániť tomu, aby jej syn skončil v sirotinci. (Filmtopia)
(viac)Videá (1)
Recenzie (30)
[FEBIOFEST] Když vám někdo natvrdo cpe feministické myšlenky, tak si člověk nedokáže představit lepší film než tento. Ženy uvržené v těhotenství do vězení pro své hříchy a jejich snaha žít dál. Intimní záležitost, která kupodivu nenudí a během jejího sledování se nejednou i upřímně zasmějete nebo i pookřejete. Kupodivu obraz filmu nejvíce pro mě narušilo to, že autoři dělali jakoby dokument. O to více jsem na to koukal skepticky a přitom naprosto zbytečně. Linky s dozorkyní a její matkou byly peckovní. Finále dojemné a silné. Velmi hezký film. ()
Remeselne kvalita, nedá sa veľa vytýkať. Obsahovo ma to však nechalo chladným - ani jednej postave sa tu nedostaneme pod kožu. Divákovi sú podávané iba tie najzákladnejšie informácie, pričom odstup, ktorý je napr. u Ulricha Seidla sofistikovaným autorským zámerom, tu pôsobí pomerne samoúčelne. Nehovoriac o tom, že už niekde v polovici stopáže sú všetky karty rozdané a až do konca to ničím neprekvapí. ()
Dokumentárne ladené dielo, ktoré nevie či chce byť dokumentom či aj hraným filmom. Ja ho chcem považovať za dokument, lebo predostrie pred diváka veľa protagonistiek, ktoré vypovedajú pred kamerou čo strašné urobili + ukazuje ako trpia keď nie sú so svojim dieťaťom. Ako celok však snímka nedokáže strhnúť, má kolísavé tempo kvôli kostrbatému príbehu kde nie je jasné či sa bude venovať viac Irine či Lesji. ()
Takáto kombinácia hraného a dokumentárneho filmu mi akosi nesadla, hlavne preto, že dokumentárnou formou boli oslabované emócie, a to aj vtedy, keď išlo o vypäté scény. Aj v tých najvypätejších scénach (torta s tromi sviečkami) herci alebo neherci len tak čumia, slovko nepovedia a divák nech si domyslí. Niektoré scény, ako kúpajúce sa veľryby, by tam nemuseli byť vôbec. Inak je námet veľmi zaujímavý, zaslúžil by si lepšie, skutočne filmové spracovanie a tiež trochu jasnejší záver. Odeské schody sú síce ikonické, ale nemajú s príbehom vôbec nič spoločné. –––– A sníva sa ti o tom? Sníva sa ti tvoj zločin? ()
Je to sympatický trend, že tuzemských dokumentaristov čoraz viac lákajú možnosti hraného filmu (Škopova Eva Nová, Vojtekove Deti, Remova Láska pod kapotou). Novinka Košičana Petra Kerekesa osciluje na hrane hraného dokumentu a hraného filmu. Film je paradoxne silnejší vo svojej dokumentárnej polohe než v dramaturgii tej hranej, príbehovej línie, ktorú vnímam ako nevyužitú. Každopádne, je to kvalitné artové európske kino a spolu s Piatou loďou (2017), stále aktuálnou drámou Nech je svetlo (2019) či Služobníkmi (2020) aj jeden z najlepších slovenských filmov za ostatné obdobie. Tie schody sú peknou, aj keď predvídateľnou bodkou... ()
Galéria (9)
Fotka © Filmtopia
Zaujímavosti (2)
- Režisér sa rozhodol natočiť autentický pôrod mimo väznice po dohode s rodičkou. Prvá verzia sa natáčala za zatvorenými dverami, pripadala mu však neautentická. On sám sa vyjadril, že sa rozhodol zapôsobiť na diváka šokom. (lemonova)
Reklama