Kamera:
Miroslav SoučekHudba:
Petr MalásekHrajú:
Miroslav Táborský (rozprávač), Pavel Rímský (rozprávač), Viktor Preiss (rozprávač), Zlata Adamovská (rozprávač), Jiří Suchý, Zdeněk Svěrák (viac)Obsahy(1)
Po štyroch desaťročiach od smrti jednej z najväčších legiend českého divadla Jana Wericha vznikol jeho prvý veľký filmový dokumentárny portrét. Dokument prináša strhujúci životný príbeh tejto hereckej legendy. Slobodná myseľ v neslobodnej spoločnosti prinášalo Werichovi mnoho úskalia a táto myšlienka prechádza celým filmom. Rovnako ako snaha tvorcov priblížiť fenomén inteligentného humoru, ktorý je Werichovmu vyjadrovaniu pripisovaný. (Continental film)
(viac)Videá (15)
Recenzie (74)
Moc pěkně zpracovaný dokument a celkově to na mě působilo velice příjemně, ve společnosti pana Wericha je mi odjakživa dobře, tiše ho obdivuji a trpím zcela nekritickým nadšením.. Mýma očima tu nic nechybí, vše podstatné je divákovi předloženo, u mě spokojenost, bylo mi potěšením.. A tam nahoru, do hereckého a scenáristického nebe, posílám poděkování a zůstávám s úctou.. ()
Vynikající průřez kariérou a životem Jana Wericha, mého oblíbence. Každou vteřinu tohoto dokumentu jsem hltal a byť pro mne mnoho řečeného nebylo novum, užil jsem si jej na maximum. Zajímavé byly i vzpomínky Z. Svěráka, J. Suchého či Jiřiny Bohdalové, případně Werichovy vnučky. Čtení z korespondence podtrhlo dobře odvedenou práci tvůrců. A souhlasím, že při záběru na herecké persony během podpisové akce Anticharty, byly oči Ladislava Peška hodně výmluvné. V současné situaci ohledně covidu, kultury, oteplování, atd. se hodí na závěr tohoto komentáře přidat obligátní otázku pana Škutiny: "Tak co tomu říkáte, pane Werichu?", leč odpovědi se už nedočkáme. ()
"Zahájili jsme svou činnost co revoltu proti kdejakému - proti Slavínům, Památníkům, Panteonům, Pantátům, Potentátům a Páprdům." Jana Wericha som vždy obdivoval, ako herca, komika, tvorcu, umelca vo všeobecnosti, ale proste aj ako človeka, a to človeka múdreho a ohromne charizmatického. A tak som si jednoducho nemohol nechať ujsť tento dokument venovaný jeho životu. A sklamaný som rozhodne nebol, podozvedal som sa o ňom pár zaujímavých informácií. Je priam neuveriteľne, koľko rozmanitých režimov Werich zažil, pričom takmer všetky mu nejakým spôsobom šliapali na krk. Do "zbierky" mu už chýbali len rakúsko-uhorský režim (aspoň čo sa týka jeho tvorivého obdobia) a režim, ktorý nastúpil po nežnej revolúcii. Z ľudí, ktorí nás dokumentom sprevádzajú, ma najviac potešila účasť môjho obľúbenca Zdeňka Svěráka. Trochu ma zamrzelo, že sa v dokumente venuje veľké množstvo času smutným veciam, hlavne rôznym zdravotným problémom (nielen samotného Wericha), ale zrejme sa tomu bolo ťažké vyhnúť, keďže to všetko bolo jednoducho súčasťou jeho života. Nemyslím si inak, že by bol tento dokument nejako skvelo nakrútený, ale určite je silný po obsahovej stránke a už len osobou Jana Wericha. "Když už se za názor má trpět, a za názor se vždycky trpí, tak proč já mám trpět za oficiální názor, když já si můžu klidně trpět za svůj." ()
Jan Werich je nepochybne ikonou českej kultúry. Ikonou presahujúcou rámec dramatika, spisovateľa, divadelného, filmového a televízneho herca. Nemožno sa čudovať, že diváci vyhľadávali podujatia, v ktorých účinkoval a nasávali múdrosti, ktoré trúsil. Aj prvý rozsiahlejší dokument sa netají obdivom k tejto legende a nemožno mu mať za zlé, že negatívne stránky Werichovej osobnosti sú spomenuté iba okrajovo a decentne. Neubližuje to však jeho plastickému obrazu. Dokument sa mi páčil a našiel som v ňom aj zopár skutočností, ktoré mi neboli známe. ()
Standardní střihový portrét Jana Wericha. Nečekal jsem, že bych se snad dozvěděl něco úplně nového, ale pánové si dali práci a v nějakých archivech vyhrabali dosud neviděné záběry. No jo, do divadla už se na něj zajít nedá. Ale pořád si můžeme přečíst jeho knihy, kouknout na staré filmy, tenhle sestřih jen ušetří čas. ()
Galéria (8)
Zaujímavosti (2)
- „Nevyhnuli jsme se ani otázce celoživotního přátelství s Jiřím Voskovcem, které bylo narušeno realizací filmu Císařův pekař (1951) a Pekařův císař (1951), kdy se Jan Werich bez souhlasu Voskovce vrátil k tématu Golema, jež spolu zpracovávali už před válkou. Premiéry Císařova pekaře v New Yorku se Voskovec nezúčastnil, ačkoli v NYC žil a vnímal to jako zradu. Pak ale přátelství obnovili a pravidelně si psali dlouhé dopisy. Úryvky z některých dopisů ve filmu citujeme,“ uvedl spoluautor a spolurežisér filmu Martin Slunečko. (SONY_)
Reklama