Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Komédia
  • Dráma
  • Animovaný
  • Dobrodružný

Recenzie (166)

plagát

Boba Fett: Zákon podsvetia (2021) (seriál) 

Nie, proste nie. Toto nevyzeralo ako dobrý nápad hneď z trailerov a žiaľ sa to do značnej miery aj potvrdilo. Postava Boba Fetta je chronicky nezaujímavá a keď sa to spojí s „koženným“ hereckým prejavom jeho predstaviteľa tak na problém je zarobené. Vždy by to mohol zachraňovať príbeh, alebo technická stránka, ALE. Je to veľké ALE, pretože príbeh sa drží až neuveriteľne pri zemi, kde síce hovoríme o „oslobodení“ Tatooinu, ale väčšinu času pozorujeme starého unaveného chlapa, ktorý opakovane dostáva na držku iba preto, aby veľký finálny stret vyzerá prinajlepšom ako vojna gangov. Aby som ale tvorcom nekrivdil, tak leví podiel toho najhoršieho, čo ťahá seriál ku dnu nesie podpis Roberta Rodrigueza. Nechápem, ako mohol klesnúť takto hlboko, pretože epizódy, ktoré režíroval on, boli vyslovene hrozné po všetkých stránkach, až mi z toho bolo do plaču. Známku zachraňuje niekoľko „cameí“, ktoré majú presne to, čo zvyšku seriálu zúfalo chýba a teda SW feeling, to niečo na pomedzi medzi fantasy a sci-fi. Tu v podstate jedna epizóda tlačí celý seriál, je to syzifovská práca, ale vďaka za ňu. Pre konzumentov Star Wars zrejme povinnosť, po ktorej zostáva nepríjemná pachuť toho, že tu chýbaly ako schopnosti tvorcov, tak aj snaha urobiť čokoľvek viac, než len jednohubku z obľúbenej franšízy. Dúfam, že na Obi-Wanovi si dajú teda viac záležať.

plagát

Horšie ako smrť (2007) 

Drogy oživia každý pohreb.  Film servíruje hutnú nádielku typického britského humoru, v tomto prípade okrem toho solídne čierneho. Ako iné podobné filmy pôsobí trocha “divadelným” dojmom, pretože sa odohráva v podstate iba v jednom dome a všetka váha leží na pleciach vezmes neznámych britských hercoch, ktorý sa s touto pasujú naozaj so cťou. Práve možno tých pár známejších tvárí až príliš svojim herectvom tlačí na pílu… ale stále ešte v norme. Tvorcovia si zjavne uvedomovali, že potenciál zápletky je obmedzený, takže veľmi krátka stopáž je v tomto prípade veľkou výhodou, keďže film odsýpa, morbídne žartíky majú kadenciu tak akurát. Prekvapením potom môže byť v záverečný happy end a morálne poučenie, to by som v tomto type filmu určite nečakal. Tých, ktorý ohodnotia nižšie chápem, mne sa to trafilo do nálady, takže hodnotím tak ako hodnotím. P.S. Naozaj sa toľko britských filmov točí okolo drog (užívania/vyrábania/predávania/...), alebo sa mi to iba zdá?

plagát

West Side Story (2021) 

Muzikál, ktorý akoby vypadol z filmového archívu... a nie je to príliš  dobre. Téma v čase vzniku originálu možno v spoločnosti rezonovala, ale v súčasnosti to tak už asi tak nebude. Síce rasové/etnické napätie v USA (aj aj inde vo svete) stále pretrváva, ale nie v takejto podivnej za vlasy pritiahnutej podobe. Chovanie postáv je z pohľadu našinca a súčasníka niekde medzi bizarným a šialeným (dve znepriatelené strany sa dohodnú, že sa stretnú a pôjdu sa „pichať nožmi“ WTF???). Musím však tiež upozorniť, že muzikály ako také síce nevyhľadávam, ale napriek tomu na niektoré spomínam s láskou (zdravím Moulin Rouge!). V tomto prípade som sa zasekol niekde medzi… medzi ikonickými pesničkami a tanečnými číslami a príliš “starým” príbehom a vlastne aj "starým" spracovaním. Dúfal som v ďalšiu muzikálovú pecku, ale dostal som iba priemer, ktorý podľa mňa zaslúžene zapadne v ďalšej kope podobne priemerných remakov. V tomto prípade mi to je z toho ale trocha smutno.

plagát

Po životě (2019) (seriál) 

Od vtipne smutného cez smutne vtipné po smutno hĺbavé. V tom dobrom zmysle. V prvom rade treba povedať, že ak niekto očakáva dačo čiernohumorné, tak to v zásade platí iba pre prvú sezónu, pretože medzi sezónami humoru prudko ubúda a miesto toho čoraz viac sledujeme zamyslenie o zmysle života a o tom, ako sa dá žiť, keď sme o ten svoj prišli. Napriek vážnej téme straty životnej lásky, som sa k seriálu rád vracal a pôsobil na mňa miestami až meditatívne. 😊 Dopraje možnosť človeku zabudnúť na jeho starosti, pri sledovaní starostí niekoho iného. Ešte nesmiem zabudnúť, že na konci tretej sezóny tvorcovia „skasírovali“ investície do postáv, takže keď sa niektoré osudy preplietli, tak sami aj trocha oči zarosili.

plagát

Bod varu (2021) 

Riadne nabrúsený výlet do kuchyne. Celý film je točený „na jeden záber“ a kde pri klasickom snímaní, by bol určite taký nemasný/neslaný, tak toto spracovanie ho vyslovene nabilo energiou. Keďže sa nachádzame iba na pôde jednej reštaurácie, tak v podstate akoby sme sledovali skôr divadelnú hru ako film a teda príbeh ide tiež viac do úzadia a v popredí sa nachádzajú herecké výkony a emócie, ktoré herci musia preniesť na publikum. Na mňa to proste fungovalo. Ku koncu tvorcom však predsalen trocha ušla ruka keď si neodpustili zbytočnú doslovnosť a lacné tlačenie na emócie. Odporúčam pre fanúšikov komornejších kúskov... a vlastne aj tým ostatným, aby si trocha rozšírili filmové obzory.

plagát

Daj mi tvoje meno (2017) 

Od začiatku na mňa film pôsobil ako x-tá verzia Pod toskánskym slnkom/Láska v Toskánsku/Tiene Toskánska/... a nezmenilo sa to až do konca. Proste nejaký chalan/dievča je „uväznený“ v prostredí pripomínajúcom raj na zemi - sluhovia, všade okolo samé (po)voľné náprotivky, na ktoré môže hlavná postava zamerať svoje rozbúrené city – ale napriek všetkému treba nevyhnutne bojovať za udržanie si svojho nešťastia. V tomto prípade to dáva o čosi väčší zmysel, keďže náprotivky opačného pohlavia sú z hry. Jediné, prečo sa oplatí tento film vidieť je herecké obsadenie. Timothée s Armiem sa idú pretrhnúť, ale žiaľ mne to nestačí. Stále tam vidím iba to Toskánsko. Najzaujímavejší bol pre mňa vzťah Eliho s Marziou, ktorý však poslúžil iba na to, aby sa hlavná postava utvrdila, že kope za iný tím. Proste asi nie som tá správna cieľovka a určite z pohľadu dospievajúcich gay-ov môže byť práve tento film, ktorý tu chýbal a ja to nikomu neberiem.

plagát

Dark Waters (2019) 

Ďalší z príbehov o mocnom korporáte dupajúcom po životoch bežných ľudí. Podobných filmov z právnickeho prostredia už bolo viacero a až znepokojivo často sa jedná o veľmi silné filmy. Znepokojivé na tom je to, že vychádzajú zo skutočnosti, čo im dáva náboj, ktoré môžu týmto filmom závidieť všetky možné veľkoprodukcie v ktorých (často) hrozí koniec civilizácie ako ju poznáme. Napriek tomu, že o celej tejto kauze som pred filmom nič netušil, hneď ma chytila tým, že sa točí okolo teflónu, ktorý denne používame. Do polovice filmu som bol naozaj zaháčkovaný a čakal som čo všetko vypláva na hladinu, ale žiaľ v druhej polovici sa film začne veľmi trieštiť, roky skáču, nič moc sa nedeje a napätie postupne vyprcháva. Toto je zrejme tiež spôsobené predlohou, ktorou bol právny spor a tieto, hlavne s takýmito molochmi majú tendenciu trvať roky/desaťročia. Nakoniec, keď sa dozvieme, že právne ťahanice v čase natáčania ešte ani z ďaleka neskončili a film my ani neodpovie na zásadnú otázku, či si ešte mám/nemám robiť praženicu dorazí sklamanie. Ľuďom, ktorý majú vyslovene radi filmy z právnickeho prostredia by som tento film asi bez problémov odporučil... tým ostatným asi skôr nie. Žiaľ realita nebola príliš prajná a teda chýba nejaké morálne ponaučenie.

plagát

Peacemaker (2022) (seriál) 

Bavil som sa, that’s it. Či je John Cena taký zlý herec/tanečník ako ukazuje tento seriál, alebo je natoľko dobrý, že to dokázal takto zahrať je jedno, pretože svojim nemotorným veselo/smutným príbehom si ma získal (a to si u mňa celé renomé zničil, keď v rámci propagácie F&F9 bezuzdne liezol číne do zadku). Zápletka je pomerne jednoduchá čo dáva dostatočný priestor vývoju postáv a napriek počiatočnym pochybnostiam som si ich obľúbil všetky. Prítomnosť Roberta Patrick-a je potom čerešničkou pre tých, ktorý si spomínajú na starší kúsok The Marine, kde sa už s Johnom Cenom stretol. Objektívne má tento seriál mnoho chýb a určite sa nezaradí do zlatého fondu kinematografie, ale nebyť toho, že seriálu v posledných epizódach subjektívne pomaly dochádza dych (resp. seriál nie je vygradovaný tak, ako by som si možno predstavoval) išiel by som aj do piatich hviezd značí, že som si ho užíval. Každý deň som sa tešil, ako sa k tejto bande lúzrov opäť vrátim. Len tak ďalej, keď ma seriál dokáže takto chytiť, objektívne nedokonalosti milerád odpustím. P.S. Je cítiť, že tu mal silné slovo James Gunn, pretože hudba je tu veľmi dôležitá a parádny rockový soundtrack nakopne nejednu scénu o ten pomyselný stupienok vyššie.

plagát

Zvuk metalu (2019) 

Zaujímavá sonda do života človeka, ktorý zo dňa na deň príde o sluch a musí sa s tým vyrovnať... len toho metalu tam bolo menej, ako som podľa názvu čakal. Tušil som čo ma čaká, ale aj tak ma forma mierne zaskočila. Film nestráca čas opatrným našľapovaním okolo témy, ale hlavný hrdina je hneď od začiatku konfrontovaný stratou sluchu s ktorou sa musí vysporiadať. Vývoj je pomerne dosť predvídateľný, takže nejaké zvratové veletoče zbytočne nečakajte, ale hlavné ťažisko je na hereckom výkone hlavného predstaviteľa a to je aj to, čo ťahá celý film v vôd priemernosti. Prechod medzi jednotlivými fázami od odmietania, cez pochopenie až po akceptovanie som mu veril a to je to hlavné. Ak máte radi komornejšie kúsky „zo života“, tento určite neobíďte, bola by to škoda.

plagát

The King's Man: Prvá misia (2021) 

Ako psíček a mačička točili film. Jednotlivé časti filmu nie sú zlé, ale sú podľa mňa veľmi nešťastne namiešané. V podstate všetky akčné scény sú prefláknuté v traileroch, čo jasne dokazuje bezmocnosť pri propagácií filmu, keď celá stojí práve na akčných scénach, ktorých je vo filme pomerne málo. Postavy ako také sú celkom zaujímavé a aj alternatívna história má niečo do seba, ale opäť film to nedokáže dostatočne predať, rozprávanie drhne a ja strácam záujem. Pre mňa okrem pár akčných scén iba šedý priemer na ktorý rýchlo zabudnem. Matthew Vaughn by sa mal posunúť ďalej, pretože táto téma je už vyťažená.