mm13

Oceňujem ako zápletku, tak hlavne jej rozuzlenie. Mám rád, keď mnou nijako zvlášť milovaný Superman dostáva poriadne do držky, tu som sa naviac dočkal bonusu počas finálneho súboja, kedy je z neho dobre nie berserk (pretože má už dosť dostávania do držky). Zároveň je ale táto chuťovka vhodná aj pre mladého či dokonca malého diváka, pretože nie každý komiksový príbeh dokáže tak pekne naložiť s otázkami pomsty a trestu, vyústiť z vážneho a nejednoznačného konfliktu do presvedčivo podanej pozitívnej myšlienky. Nech je svet ako chce šialený, isté hodnoty musia byť aj pri najväčších pochybnostiach o ich oprávnenosti a pri bezmocnom hneve zachované. Tento Superman ich dokázal obhájiť a nevadí mi, že sa pre môjho potomka stal Hrdinom a možno aj vzorom. Hanbím sa skôr ja, že som počas sledovania spomínaný konflikt považoval za nejednoznačný a chvíľami, podobne ako obyvatelia Metropolisu, o sirote z Kryptonu pochyboval.

Reeves sa s tým pohral ako vedel, niektorými momentami príjemne prekvapil, ako samostatný celok však Let Me In v porovnaní s originálom neobstojí. Iba ak ako príspevok na tému "ako to Američania tentokrát nedokurvili"... tešiť sa z toho ale ešte tiež nemusím.

Dobre plynúca mysteriózna mozaika s nie práve najšťastnejšie zvoleným hlavným predstaviteľom, ale predsa pútavá, chcete vedieť, ako to skončí. No, a končí to podivne, po dejovej stránke síce všetko klapne, ale čo tým chceli autori povedať už mi uniká. Ako čo i len pozastavenie sa nad vzťahom Boha a človeka podivné, ako pozitivisticky ladená moralitka blábol.

Bez jediného hluchého miesta a teda bez námietok. Herci ako zrodení pre svoje role, evidentná pohoda na pľaci, hravý spôsob rozprávania, brutálne scény funkčné (skvele dramatizujú dej), super finále. Nič objavné, ale pekne na hrane, ako divák som bol plne v moci tohto filmu. Zvlášť oceňujem tvorcov za odmietnutie hry na prekvapujúci zvrat v závere. Pointa je naznačená dosť skoro, ale karty sú už vtedy rozdané tak, že ešte len od tej chvíle začne byť Surveillance napínavý.

Ľahko, s obrovským nadhľadom a v neposlednom rade šikovne vyrozprávaná "vzťahovka", ktorá napriek niekoľkým veľmi presne miereným zásahom zostáva pozitívne naladenou zábavou. Čím trpkejší moment, tým absurdnejší zvrat, čo tomuto bláznovstvu dodáva zatratene svižné tempo a nejde si to nezamilovať. Zvlášť v takej sympatickej hereckej spoločnosti (v prípade Carella prekvapujúce konštatovanie) na čele s Ryanom Goslingom, ktorý hrá v mojich očiach absolútny prím aj napriek účasti trojlístku Marisa, Julianne, Emma. Ten chlapík snáď podpísal zmluvu s diablom!

Anne Hathaway nikdy nebola príťažlivejšia a Jake Gyllenhaal nemal náročnejšiu úlohu ani ako perzský princ. Bez srandy. Zahrať tento typ postáv s toľkou bravúrou, to už nie je len o talente, ale aj o obrovskej dávke inštinktu a inteligencie. Film sám o sebe ale mohol byť natočený 100x inak a zakaždým emočne uspokojivejšie, no čo iné ako povrchnú melodrámu čakať pri takomto námete od hollywoodskej produkcie.

Najväčšou koninou je postup učiteľa fyziky jednotlivými kolami drsného tournamentu. Mohli si dať viac námahy a vymyslieť pre neho presvedčivejšie pozadie alebo ho nechať prizabiť hneď v prvom zápase. Nad niečim takým skrátka nejde mávnuť rukou (vlastne ide, viď tunajšie hodnotenia). Najotravnejšími postavami sú otec-(bývalý)alkoholik a učiteľova ženuška. Prísť s takým okázalým klišé, to už chce nie hocijakú odvahu. Našťastie je tu ešte Tom Hardy, ktorý síce tiež nehrá úplne najpresvedčivejšiu ani nijako originálnu postavu, jeho sústredený a naplno odovzdaný výkon je však bez najmenších pochybností jedným z najlepších, aké sme v roku 2011 videli. Vlastne, popri nepopierateľne obratnej réžii, je to práve on, vďaka komu šlo túto nechcenú paródiu na športovú drámu dopozerať dokonca.

McCounaughey síce hrá svojho hajzlíka s gráciou a viditeľne si ho užíva, lenže postava samotná, ako je napísaná, nemá žiadúcu hĺbku a zostáva tak len jednou z mnohých filmových figúrok, ktoré počas sledovania nadchnú i pobavia, ale pamätať si, kto vlastne bol ten Micky Haller, nie je možné. Finálne rozuzlenie potom tiež patrí do kategórie tých lacnejších, vlastne je skoro až podvodom na diváka, udalosti tomu predchádzajúce boli predsa len maľované v temnejších a sarkastickejších tónoch. Ľahká, jednorázová záležitosť.

Pre väčšinu diváctva krajne nevďačné, ale kto má rád tiché a pomalé filmy, ten si príde na svoje. Síce možno až príliš také (tiché a pomalé), no nenadchni sa, keď to Ewanovi a Mélanie spolu tak sekne.

Určite lepšie ako 3-ka, rovnako dobré, no tiež na druhé pozretie asi nepoužiteľné, ako prvé dve časti. Pohrali sa s tým zaujímavo, ale vlastný tieň neprekročili.