JoVanGogh

Musím povedať, že som mala v dávnejšej minulosti veľmi ambivalentný vzťah k Lynchovi, ale tento seriál mi ukázal, že je to totálne skvelý režisér a tak nejak som sa dokázala preniesť cez to, že mi asi tretina vecí, čo som videla absolútne nedávala zmysel. Na druhú stranu, atmosféra, ktorú dokáže vytvoriť ma tak pohltila, až celý zážitok mal pre mňa takmer transcendentálny charakter. Musím vyzdvihnúť najmä kontraproduktívnosť nálad, ktoré ma sprevázdali počas celého seriálu - snový kľud striedajúci sa s odporom až zdesenie a morbídna zvedavosť. Plus, absolútne skvelý soundtrack v prvých dvoch a osobitne v tretej sérii, ktorý tieto pocity krásne vyzdvihol.

Musím povedať, že niečo tak krásne som dávno nevidela. Od Makota Shinkaia som už videla pár filmov, ale zakaždým ma prekvapí svojou nádherou a prepracovanosťou. Nehovorím len o citlivom vizuále a animácii s s neuveriteľnom zmyslom pre detail. Bol to nežný road movie, s možno trochu zidealizovaným zobrazením Japonska, o PTSD a nevyriešených detských traumách spôsobených katastrofou, ale napriek tomu plný nádeje.

Moje prvé stretnutie s kórejskou seriálovou tvorbou. Som jednoduchý človek, keď som si na úvod prečítala popis a videla som spojenie "autistická právnička", ihneď som klikala Netflix. Moje očakávania boli, že to bude seriózna dráma zo súdneho prostredia do relatívnej hĺbky študujúca psychológiu osoby s funkčným autizmom. Čo som dostala bola romantická oddychovka, miestami cheesy, miestami vtipná, a v konečnom dôsledku informatívna, opierajúca sa o mnoho dôležitých spoločenských tém, ako je napr. všeobecná stigma ohľadom ľudí s ASD, ich vzťahy s okolím, morálne dilemy súvisiace s právnickou prácou, postavenie žien vo východnej Ázii. Najmä ten posledný príklad bol pre mňa mierny kultúrny šok. Eun Bin Park v hlavnej roli bola absolútne podmanivá a každý jeden záber bol esteticky nádherný. Počas cca 2 týždňov, bol pre mňa tento seriál bezpečným útekom z drsnej každodennej reality.