Šógun

Japonská verze Hry o Trůny. Akorát namísto zaplivaných hospod, vulgarismů, tuny souložení a rytířských rubanic v alternativě evropského středověku tu máme saké o páté, výhledy do pečlivě pěstovaných zahrad japonských obydlí a pagod a všechno na co divák sáhne je kultivovanější a hezčí. Jestli byl například takový The Last Samurai 70 procent hollywoodská šablona a 30 procent uctivá poklona rafinované japonské kultuře, Shogun je pravý opak. Nedočkáme se mnoha velkolepých akčních scén, ani klasického zápaďáckého narativu s divokým finále. Japonský náhled do světa samurajů plyne pomalu, citlivě a velmi pečlivě buduje atmosféru a rozvíjí postavy, jejich myšlenky a motivace. Shogun nemá být epický proto, kolik je v něm bitev, nebo jak divoce se bojuje, ale proto, jak silný příběh zprostředkovává a jak působivé pouto se mezi hlavními hrdiny tvoří. A já si tuhle osobitou, myšlenkově silnou, náladově ucelenou, křehkou mozaiku za podpory fantastické výpravy a skvělých herců užil. I přes co do tempa vlažný prostředek hodnotím vysoko, protože takovýchto příspěvků do kinematografie ja sakra málo. První Samuraj. (15.05.2024)

Vše na seriálu je uděláno s největší precizností, hlavně scenáristicky a produkčně je to bezchybný. Ale prostě furt jsem vyhledával tu jednu bitvu, kterou jsem nedostal. Chápu, že právě kvůli pozvolnému tempu je tento seriál tak vynikající a není o bitvách, ale o dialozích o politice, japonské kultuře a charakterech, ale pro mě to bylo až moc pozvolné tempo. Jinak jsem zde snad nenašel jedinou chybu, i herci výborní, hlavně skvěle napsaný Cosmo v roli Andžina, Hirojuki Sanada je mistr a i všichni ve vedlejších rolích byli skvělý. Hranice 4 a 5. (23.04.2024)

Pomalý, hĺbavý a nekompromisný výlet do minulosti. Prekrásna ukážka stretu Európskeho myslenia s Japonskou kultúrou, nádherne natočená, plná vizuálne bohatých scenérií aj intímnych posedeniach pri saké. Trochu sa aj čudujem všeobecne kladným recenziám (úprimne sa im ale teším) keďže tu nemôžeme hovoriť o štandarde historických filmov/seriálov kde minimálne počet stretov armád a celkovo súbojových scén býva výrazne viac. Miesto toho sledujeme príbeh postavený na dialógoch a dlhých záberoch bez strihu. Prvé označenie čo mi napadlo po dopozeraní bolo že Šogun je kruté, drsné ale podmanivé spojenie poézie a filmového média. Niektoré scény boli nepríjemné jak sviňa, iné melancholicky kľudné. Niečo čo vám musí sadnúť od začiatku, treba si zvyknúť na tempo a ajkeď sa to hovorí pri množstve seriálov, tu to platí dvojnásobne. Aj mne to občas vadilo. 10 dielov postavených len na intrigách, prípravách na vojnu, vysvetľovaní pozadia konfliktu a kultúrnych zvykov ako takých by sa dalo kľudne osekať aj na 6 časti. Najväčší osobný problém som mal ale s postavou Johna Blackthorna ajkeď asi budem v menšine. Herecky mi Cosmo Jarvis nesadol vôbec a niektoré jeho pasáže ma až iritovali. Celý seriál v mojich očiach ťahali hlavne postavy Mariko a Toranagu. Vedel by som písať ešte o mnoho konkrétnych momentoch čo si budem dlho pamätať ale už teraz je komentár dosť dlhý. Keď sa hneď pred vzhliadnutím pripravíte že vás čaká netradičné spracovanie bez hollywoodskej romantizácie, som si istý že budete spokojný. 8/10 (19.05.2024)

Veľkolepé, no zároveň intímne, drsné a bez príkras, no zároveň krásne. Dialógy sú ostré ako čepeľ katany, no zároveň pohľady a výrazy tvárí vedia rezať do ešte hlbších miest. Historická mňamka, ktorá ma okamžite uhranula a s ľahkosťou preniesla do vtedajšieho Japonska, no dať tomuto seriálu zbohom je pre mňa naopak veľmi ťažké. (23.04.2024)

Nevídaný počin, ktorý má hĺbku, hoci má aj pár múch. Každá jedna epizóda predstavuje nepredvídateľný, filozofický, pomalý, atmosférický zážitok, ktorý je nutné vstrebať a vyžaduje od diváka dávku trpezlivosti a tiež aj kultúrne pochopenie. Výprava je niečo fantastické, to je dokonalosť. Herecky taktiež výborné. Problém mám hlavne s Cosmom Jarvisom. Zo začiatku mi bol celkom sympatický, no časom som začala postrádať jeho zmysel. A neviem, či to bolo scenárom alebo tým, že herecky nestačil na japonských kolegov. Každopádne Hirojuki Sanada má charizmy na rozdávanie a príjemne mu sekundovali aj Asano a Sawai Slabinami seriálu sú zábery (často pozadie v prírode) podliehajúce značnej nepeknej digitalizácii, taktiež úvodné titulky a skratkovitý záver. Škoda aj absencie neustále spomínanej portugalčiny. Ale i tak výborné a myšlienkovo inšpiratívne sledovanie. (24.04.2024)