Kytice

Výsměch Erbenovi, absolutní neporozumění dané látce. Tohle ať se chytne společně s muzikály Babička a Rusalka za ruce a jde světem. Erbenovy temné archetypální rytiny, svět lidových mýtů a balad, kde vše má svůj fatální dopad, Brabec nahradil kýčovitou barevností, hereckými výkony, které spíš připomínají frašku (Polívka, Roden), a idiotskou recitací, která je jak z Jedličkova ústavu. Děsím se toho, že se tenhle člověk chystá na Máchův Máj. Proboha, zastavte ho někdo. (23.03.2007)

Efektní podívaná - někdy až trochu přeplácané. Nemusím zrovna takové scény, kdy někdo padá do vody díky sto střihům půl minuty. Krásná je hudba Jana Jiráska. Docela zajímavá byla Svatební košile s hororovým nádechem, Polednice se zajímavým Polívkou a docela jde i Vodník. Ty ostatní básně mě až tak nebraly. (17.07.2003)

Len zriedkakedy sa podarí udržať viacpoviedkový film na rovnako vysokej kvalitatívnej úrovni (a je úplne jedno, či ide o film viacerých alebo jedného režiséra - ako v tomto prípade). Kvalitatívne sínusoidne rozkolísanej Kytici sa to rovnako nepodarilo. K pozitívam patrí výrazný výtvarný akcent (táto stránka filmu zaujala hádam všetkých výtvarníkov v mojom okolí) a jedna vydarená epizóda. Pri druhom zhliadnutí som miestami pociťoval silnú deklamačnosť viet a sústredenie sa na formu na úkor deja a vnútornej súdržnosti. Výsledkom je veľmi priemerné dielo. (19.10.2004)

Vizuální i hudební a hlavně scénáristické hody. Karel Roden ve Svatební Košili nemá chybu, i Jiří Schmitzer působí coby umrlec velice věrohodně:). Vodník je působivý od začátku až do konce a Zlatý Kolovrat je, jak to jenom říct, úžasně dekadentní (hlavně co se postavy krále týče). A o tom zbytku není proč se rozepisovat, bylo to skvělé. Můj dojem z Kytice kazí jenom to školní představení, kde jsem (ne vlastní vinou) film sledoval z první řady:) (10.02.2003)

„Zemřela matka, do hrobu dána.“ Morbidita ožíva. Unikátny, trúfam si tvrdiť, že i na svetové pomery originálny projekt, režisér formou filmových „poviedok“ sfilmoval básne. V tomto prípade mrazivé Erbenove verše. Keď som to videl v r. 2000 v kine, bol som uchvátený, ale najbližšie som si Kyticu pozrel až v r. 2022 a myslel som, že už to nebude ono. Ale je. Vlastne je to možno dokonca ešte o chlp lepšie. Z výsledku je značným spôsobom cítiť prítomnosť manželov Jakubiskovcov a to nielen vo forme postupne sa zväčšujúceho (mimochodom, skvelý nápad) pochodu maškár, aj keď áno, práve z neho najviac cítiť Jurajovu lásku k podobne bizarným atmosférickým scénam. Snímka je sympaticky krátka, vďaka čomu odsýpa a nenudia ani slabšie poviedky. Tá s kráľom je šialene ponurá, až sa nechce veriť, že TOTO Erben skutočne napísal, ale predsa len to v porovnaní s prvými príbehmi nie je ono. Určite sa nedá povedať, že si tvorcovia nechali na koniec to najlepšie. Režisér Brabec mal náročnú prácu, keďže behom jediného filmu musel jednak vystriedať odlišné ročné obdobia (zima, leto), ale tiež natáčal na chodúľoch a pod vodou, nevraviac o „lietajúcich“ pasážach. Snímka je poburujúca, drsná a absolútne úchylná (sekanie rúk a nôh, vypichávanie očí, vražda bábätka, udusenie vlastného dieťaťa). Z pšeničných polí zaliatych obedňajším žeravým letným slnkom na vás dýchne prenikavá, vyčerpávajúca horúčava, jarné ovocné sady sú nádherne rozkvitnuté a jesenným lesom lietajú žlté, červené a hnedé lístie padajúce zo stromov. Herci sú skôr figuríny, než že by mali šancu podať strhujúci výkon, ale minimálne Bolek Polívka ako polednica (!) je nezabudnuteľný i na minimalistickom priestore. Skvelý je démonický Karel Roden, absolútne geniálny je (taktiež na minimalistickom priestore a dokonca v nemej úlohe) Jiří Schmitzer ako umrlec (majstrovsky hnusná scéna behom pár sekúnd prekonáva komplet celoživotnú tvorbu Georgea A. Romera a to hovorím ako jeho fanúšik), k tomu pôvabná Linda Rybová (Rybová! V príbehu o vodníkovi!!) a i na malom priestore dokáže plátno ovládnuť 78-ročná krásne utlmená Stella Zázvorková. Vadila mi nudnejšia poviedka s kráľom a na scénach s rybníkom príliš vidno, že sa herci snažia zadržiavať dych, nepôsobia prirodzene, určite to z ich strany chcelo viac trénovať (najuveriteľnejšie pôsobí bábätko). Vyzdvihnúť musím samozrejme omračujúcu vizuálnu stránku, napr. matka oblečená v expresívnom červenom kostýme stojaca zbedačene v otvorenom okne a na parapete sú položené desiatky červených jabĺk. Brabec je bývalý kameraman, kameru ovládal i v tomto filme a je to sakra poznať. Kino Považan NMnV 2000 (27.12.2004)