Narušiteľ systému

Milý divák, počítaj s tým, že baviť sa nebudeš. Budeš sa pýtať (často aj sám seba) a ťažko hľadať odpovede. Ak by ste Benni zbadali na plagáte filmu, poviete si: aké krásne modrooké dievčatko. Prototyp malej Nemky. Lenže, len čo Benni otvorí pusu, pochopíte, že v jej malom detskom vnímaní sveta, sa niečo veľmi skoro pokazilo. Ak by toto bol iný žáner filmu, mohlo by ísť pokojne o Exorcistu. Celý čas sa pohrávate s myšlienkou – prečo je dievčatko v tomto stave a či má riešenie. Máte šancu preniknúť do fungovania nemeckého sociálneho systému (zaujímavá bola možnosť umiestniť Benni do prostredia africkej Kene, pobyt v prírode jej očividne prospieval), ktorý funguje úplne inak, ako v našich podmienkach. Ale je rovnako bezradný. Keď Benni ako ozvena do lesa kričí: „Mamaaaa, mamaaaa, mamaaa“, trhá vám to srdce na kusy. Treba vyzdvihnúť aj herecký výkon viacerých postáv – Benni (ako dieťa dokázalo zahrať svoju postavu, nepochopiteľné), Micha Heller, ako Bennin školský sprievodca a Frau Bafané, sociálna pracovníčka. (22.05.2020)

Benni si v sebe niesla traumy, ktoré spúšťali jej agresivitu, no bolo zjavné, že “narušenie systému” je oveľa hlbšie. Psychické poruchy sa liečia ťažko a v podstate väčšinou ani nejde o liečbu, ale potlačenie. Vo filmoch sa často tento problém idealizuje, zdá sa, akoby stačilo agresívnemu dať lásku a bude v poho, ale také jednoduché to nie je. Autorka snímku túto skutočnosť zvládla bravúrne. Zúfalá túžba dieťaťa po matke prenesená do ozveny, bola emocionálnym náporom rovnako, ako mrazivá scéna s Michovým synom. Filmu nie je čo vytknúť, od scenára, cez hercov až po vierohodnosť výpravy, ktorá je v nemeckých filmoch tradične výborná. (01.05.2020)

Hutné drama o desetileté holce s agresivními záchvaty vzteku, které se její vlastní matka bojí, a sociální zařízení si ji předávají jako Černého Petra. S přehledem nejukřičenější snímek roku, jenž obstojí i jako celovečerní reklama na antikoncepci, se skvělými herci a empatickým náhledem do starostí sociálních pracovníků, jejichž pocit bezvýchodnosti, ohrožení a neustálého teroru se zdařile přenáší i na diváky. Film exceluje v budování obav z dalšího hrdinčina záchvatu a nabízí řadu překvapivě mrazivých scén, ve své druhé polovině se však příliš dlouho motá v kruhu, mírně bezradný to trápení nějak uspokojivě ukončit. (29.06.2019)

Námetovo úžasné, spracovanie priemerné. Viem si predstaviť, že z tejto témy by sa dal vytĺcť oveľa zaujímavejší film. Po dejovej stránke to bolo v podstate stále dokola o tom istom - hoci verím, že s deťmi s poruchami správania je to bohužiaľ naozaj len nikdy nekončiaci kolotoč impulzívnych náporov zlosti, agresie a nezvládnutých emócií. Takže to pôsobilo viac než symbolicky. Tou najväčšou prednosťou celého filmu je autentické prevedenie viacerých scén, a samozrejme herecký výkon Heleny Zengel. Celý film je však nanajvýš na zamyslenie, keďže nájsť riešenie ako ukázniť také deti, to je asi obrovský problém (a asi aj neriešiteľný). P.S. Veľký rešpekt pre všetkých pracovníkov v takýchto ústavoch. (26.06.2020)

Extrémně uřvané drama, které zahraje na nervy, ale i na city. Až příliš upřímné a nemazlící se s divákem. Je to vlastně taková rádoby skrytá realita, se kterou se v běžném životě moc lidí nesetká, ale přesto tam někde v uzavřených budovách tyto děti existují. Linie příběhu je sice předem dost dobře odhadnutelná, ale na druhou stranu nabízí pár překvapivých momentů, při kterých diváci v sále tajili dech. Obdiv pro hlasivky hlavní protagonistky, která má potenciál vzbudit v evropskem filmu ještě pozornost. KVIFF 2019 (02.07.2019)