Čiara

Filmy slovenské provenience příliš nesleduji, tudíž ani neznám mnoho tamních tvůrců, avšak s Bebjakem a Maštalírem jsem již v minulosti měl tu čest, tudíž jsem neměl důvod si nepustit nový počin Čára. Snímku nelze upřít syrovost, hutnost prostředí i příběhu, parádní herecké představení hlavního hrdiny, ale také kvalitu celkového zpracování. Dojmově se však nedostanu na více než 3*, neboť jsem možná očekával ještě o něco víc. (18.12.2017)

„Láska moja, kraj môj drahý, tu sme boli chlapci malí. Raz ma nájdeš pod tou hlinou, letia vtáci nad krajinou.“ Ak aj nie rovno najlepší, tak určite jeden z najlepších slovenských filmov od deväťdesiateho tretieho. Perfektná, skúsená ruka režiséra, ktorý veľmi dobre vedel, čo robí, čo chce a že si to s takým sebavedomým produkčným krytím a kvalitným scenárom môže dovoliť (viď. scény sexu a nadávok, kedy najčastejšie poznáte, či je filmár prirodzený alebo to len hrá). Scenár sa vzácne vydaril, je plný silných momentiek (návšteva mafiána v kuchyni, prsty) a prepracovaných postáv. Mimoriadne ma však potešili i skvelé dialógy a hlášky, ktoré sú občas veľmi vážne a výstižne tnú do živého. A hneď nato sú fakt poriadne vtipné („Vravel si, aby som do toho jeb*l.“ – „Ale nie aby si to roz*ebal. Svieti tam aspoň to svetielko?“ – „Hm. Nie.“ – „No tak si to fakt rozj*bal.“ alebo „To ktorý ko*ot písal?“ – „Ja.“ – „Myslel som si.“). Škoda, že sa neurobil väčší running gag zo „Si ko*ot?“ – toto ak by vo filme zaznelo o dva tri razy navyše, je to behom týždňa kultové. Scenárista sa vyžíva vo vydarených, dlhých, slovných konštrukciách, ktoré v divákovi dlho rezonujú (mrazivý Vášáryovej monológ o manželovi, z ktorého vám zlezie koža z tváre alebo Maštalírov preslov o psovi, ktorý za ňou pravdupovediac moc nezaostáva). Oceniť musím aj pôsobivú pohraničnú výpravu (kameňolom, hlboké lesy) a iné „technické“ veci, ako je napríklad Žiaranova kamera, či ústredná pesnička od IMT Smile a Ondreja Kandráča o sokoloch. V neposlednom rade je tu silné posolstvo o tom, ako to na Slovensku chodí. Za jediný výraznejší mínus (aj to čisto subjektívny) by som označil snáď len občas haprujúcu logiku (týpek má morálny problém s pašovaním drog, ale ak ho naštvete, v pohodičke a bez výčitiek svedomia vám vlastnoručne odstrihne prsty) a relatívne poslabšie finále, SPOILER ktoré je také typicky slovenské: namiesto poriadnej akcie postavy pochmúrne hľadia do zasnenej kamery a nechajú sa len voľne, neaktívne voľne unášať SPOILER. Cinemax Trenčín 2017 (08.08.2017)

O tom, že ide o slovenský film vás uistí hneď prvých päť minút, kedy zaznejú všetky možné nadávky nášho národa - anglické titulky k tomuto filmu musia byť veľmi nezáživné. Ťažkú, temnú atmosféru veľmi rafinovane, zľahka prelína humor - no naozaj iba na chvíľku, aby vás nasledujúca scéna prudko schladila (niekedy doslova). Všetko podporuje fakt, že reálie sú bezchybné (možno až na ružový mercedes... i keď, ktovie.) Bebjak sa nevyhýba brutalite - no nestavia na nej. Mala by som pár výhrad k vlažnému záveru a práve preto nemôžem dať plné hodnotenie. Možno stačilo vymedziť trošku viac priestoru aj psychológii postáv. Veľká škoda, pretože si oň film naozaj kričal. Keď sa Slováci nesnažia zo slovenskej kinematografie spraviť niečo, čo nie je, sú naozaj výborní. Nie som hrdá na to, o čom Čiara hlavne prostredníctvom postavy Andyho Hryca hovorí - o tom, že sa v tejto krajine dá za peniaze kúpiť všetko a každý - no za to, že na Slovensku vznikol takýto film sa rozhodne nehanbím. Spolu s Únosom plnia aj inú úlohu než len zábavu - pripomínajú, čo sa tu neustále deje. PS: Neodpustím si to, som predsa iba žena - Maštalírovi to v tých obtiahnutých tričkách naozaj seklo! (09.08.2017)

Film, ktorý Slovensko potrebuje ako soľ - kvalitne natočený, 100% autenticita, skvelý scenár, herci... navyše sa mi veľmi páči lokácia, tá špina a mafiánske praktiky pretrvajú dodnes, kto vyrastal a býva blízko ukrajinských hraníc (ako ja) to pociťuje doslova. Bebjak sa každým rokom zlepšuje, v socialno-reflexívnych vodách je ako doma. (05.06.2018)

"Východné Slovensko" je široký pojem, ktorý geograficky nepostačuje. Každý, kto sa v problematike orientuje, dobre vie, že východné Slovensko sa delí ďalej. Blízky východ (Poprad, Spiš), Stredný východ (Košice, Prešov až po Michalovce a Humenné), no a najzaujímavejší Ďaleký východ (Snina, Sobrance, Čierna nad Tisou). Tak vitajte na Ďalekom východe. Prirovnávaniu s Kusturicom veľmi nerozumiem, toto je niekde úplne inde. Zase až taká exotika to proste byť nemôže a ani nie je. Skôr šedá alkoholická rutina. K autentickosti chýba už len východniarske gadžovanie, ktoré tu tvorcovia prudko zanedbali. Ak poznáte ľudí zo Sobraniec, viete, že ich nákazlivý prízvuk sa na vás nalepí po piatich minútach rozhovoru. Zuzana Fialová už asi zabudla na svoje tatranské korene a ani ona sa na hútorenie nezmohla, takmer som od nej čakala blavácky akcent. Ale inak bez chyby a jeden z najlepších slovenských filmov. (23.12.2017)