Únos

Dost drsný, nekompromisní a brutální. Na Slováky ale zatraceně dobrý. My tu máme gangstery typu Káčko nebo Mrázek, ke kterým si snad ještě máte chuť vytvořit vztah a oni Vám předvedou ty nejodpornější zrůdy ze světa strachu a hnusu. Gratuluji. Konečně slovenská kinematografie začíná být zajímavější a zajímavější. (30.11.2017)

Film, ktorý nesporne má svoje muchy a objektívne (haha to je čo, že objektívne?!) je to na ***. Ale rád prihodím za odvahu a to, že ten kto pozná slovenské reálie musí tento film ohodnotiť ako zaujímavý morálny príspevok k časom minulým a ako memento jedného (ch)uja, ktorý si spokojne užíva dôchodok vo svojej luxusnej vile a jeho kumpáni užívajú slobodu.. (19.09.2017)

Ideology vs aesthetics. Úspech filmu ma teší. Je to ďalší zo slovenských filmov, ktoré v posledných rokov nalákali desiatky až stovky tisíc ľudí do kín. Dokonca na rozdiel od nich dokázal znovu otvoriť jednu veľkú tému, plniť strany denníkov, primäl ľudí diskutovať o dobe, ktoré len zdanlivo skončila a v neposlednom rade mladých dovzdelal o udalostiach, na ktoré si nemajú ako pamätať. Po stránke ideológie, či povedzme meta-roviny presahujúcej samotný film, je film Únos čisté víťazstvo. Problémom je estetika. Je fajn vidieť, že slovenskí tvorcovia vedia na svetovej úrovni nasvietiť scénu a používať kameru. Slovenská kinematografia bude kvalitná, len ak bude dostatok dobrých remeselníkov a zdá sa, že sa k tomu blížime. Únosu ale chýbajú tri veci: poriadny scenár, réžia a herci. Čengel-Solčanská vôbec nevie koncipovať scény. Vo filme vlastne žiadna ani nie je. Film je vyskladaný z krátkych "scénok" o dĺžke minúta až tri minúty, kde postavy povedia pár expozičných dialógov a nastane prestrih na ďalší podobný zlepenec záberov. Tento štýl funguje iba v jednej pasáži (výbuch auta) a i to do veľkej miery vďaka hudbe (ktorú je vo filme počuť zriedkavo). Dialógy sú preto strašne umelé, postavy sa nerozprávajú prirodzene, lebo nemajú na to priestor, keďže za minútu nastáva strih a je nutné povedať ďalšiu informáciu. Preto sa ani veľmi nečudujem mdlým výkonom hercov a ich strojenej artikulácii. Každopádne ešte bude trvať dlho, kým sa naši herci zbavia divadelného a televízneho afektu. Slabá atmosféra 90tych rokov je v porovnaním s týmto už len nepodstatnou závadou. Slovenský film má pred sebou svetlú budúcnosť, ale Čengel-Solčanská ju (asi) písať nebude. PS: Je inak paradoxné, že režisérka začínala študentským filmom Šimijé, ktorý mal úplne skvelé dialógy i herecké výkony. (11.03.2017)

Celý film stojí a padá na réžií. Žiaľ. Námet skvelý, herci sa so svojimi predlohami nezhodovali, ale sral to pes. Lokality a financie také slovenské. Réžia je ale kameň úrazu, kedy sa nedokáže vybudovať tempo, niektoré scény sú ako vystrihnuté z príručky "ako natočiť dokument", celé je to pozliepané vedľajšími postavami, ktoré prídu, niečo spravia a väčšinou zomrú. Pri porovnávačke s videofilným Kandidátom bude Únos ťahať za kratší koniec, a to som do neho dával nádej, že by to mohol byť plnohodnotný nástupca a ešte aj s dobrým dejom. MČ-S niekde spravila chybu, rozhodne ale film stojí za pozretie, zamyslenie. Najočakávanejší slovenský film tohoto roka v určitých intenciách toto očakávanie naplnil. 3 z 5 (Kino Dukla Svidník) (03.03.2017)

"Ja som si myslel, že Tajná služba občanov chránia. Nie že im púšťa elektriku do gulí." Tak to sis myslel špatně. Propojení politiků s tajnými službami a organizovaným zločinem je totiž tak těsné, že lidská práva budeme řešit raději v Tibetu. A jak koukám na Slovensku je to podobné jako u nás. Kdo se zkrátka zaplete, tak tomu může upadnout hlava nebo vybouchnout auto. Já se tedy přiznám k tomu, že kdybych nebyl rámcově obeznámen s případem, tak se asi moc nechytám, ale takhle to bylo jasné, zkratkovité a nijak zvlášť zajímavé. Přesto mě hodně pobavil únos novinářky a následný projev mafiána Efendiho zakončený suchým sdělením: "No vidíš, máš svoju pravdu. Ešte si aj dobre zajebeš." (25.10.2017)