Delitto a Oxford
May Morning
Réžia:
Ugo LiberatoreScenár:
Fulvio Gicca PalliKamera:
Angelo LottiHudba:
Armando TrovajoliHrajú:
John Steiner, Alessio Orano, Jane Birkin, Rossella Falk, Micaela Pignatelli, Edda Di Benedetto, John GayfordRecenzie (1)
Alba pagana je o o dosť slabším variantom Dead Poets Society, až na to, že v tomto prípade poéziu vystriedal oxfordský rowing. Čo majú oba filmy spoločné, je tematika konzervatívneho univerzitného prostredia a rušivý element, ktorý sa snaží tento systém rozložiť. Onen rušivý element je zosobnený v postave talianskeho študenta Valeria, arogantného diabla s iritujúcim pohľadom, ktorý sa potýka s anglickým šovinizmom a spôsobuje rozvrat systému už len svojou prítomnosťou. Jeho rivalom a stelesnením oxfordského konzervativizmu je Rodrick, ktorý Valeria v arogancií dorovnáva a prevyšuje ho len mierou svojho snobizmu. Obe postavy sú šablónovité a jednorozmerné bez väčšej hĺbky. Film sa tiež, nie príliš vydarene, snaží pracovať so sedemdesiatkovou estetikou, čo dokazuje aj všadeprítomná mierne psychedelická beatová hudba skupiny The Tremeloes. Jednou zo slabín príbehu je aj spôsob akým Liberatore zobrazuje sedemdesiatkovú generáciu – v jeden okamih ju zobrazí ako neviazanú a živočíšnu a inokedy zas zjavne upozorňuje na to, že oxfordská univerzitná tradícia dokáže utnúť bezbrehú neviazanosť a zglajchšaltovať akúkoľvek generáciu. Z tohto ohľadu sa estetika filmu javila ako nesúrodá. Finále je bez vrcholu a pripomína B-čkové exploitation žánre. Navyše, Flora Finlaková je jednou z najnezmyselnejších postáv aké kedy Jane Birkinová stvárnila na plátne. ()