Comeback

Tak trochu iný dokument. Iný hlavne osadenstvom, ktoré je z opačného konca spoločnosti, o ktorom bežný človek radšej nechce nič vedieť. Predpokladám, že väčšina povedaného bola pravda, a tak sa im nedá ani fandiť, ani ich ľutovať, môžu si za to sami svojím konaním. Alebo je tu jeden faktor, štátom podporovaná legálna droga alkohol, ktorý bol podľa výpovedí prítomný pri všetkých průseroch. Myslel som pôvodne, že to ani nedopozerám, ale sám som sa čudoval, ako ma to zaujalo. Skutoční väzni dajú filmu inú náladu, ako keby to bol hraný film. Mimoriadny bol aj vzťah reportérky Mirky s niektorými väzňami, ich dlhoročný kontakt dospel očividne do štádia úprimného kamarátstva. Tá príťažlivá žena bola ich oporným bodom vonku, keď ich už každý poslal k vode, ale aj tak som mal niekedy obavy o jej bezpečnosť, upokojovalo ma len to, že niekto je za kamerou. Chvíľu je to aj groteska, samozrejme v alkoholovom opojení, a pri tom prichádza jeden skvelý pád cez bránu, ktorý by tak presvedčivo nezvládol žiadny kaskadér. Záver prináša aj dávku napätia, či ten nešťastník pôjde natvrdo sedieť ešte aj za úverový podvod pri kúpe počítača PC Athlon na splátky v sume pár tisíc korún. –––– Tu by mali chodiť decká od základných škôl, aby sa tým veciam vyhli. Aby vedeli, aký je život. (15.04.2015)

Veľmi vydarený dokument, ak ho tak môžem nazvať, pretože niektoré scény boli hrané. Sledujeme niekoľko postáv a ich cestu za slobodou prípadne nápravou. Až po istom čase sa film zamerá na jednu hlavnejšiu postavu o čosi viac a je ňou Zlatko Šimonovič. Film je bez cenzúry, takže si ustrážte deti pred telkou. Vulgarizmy tu lietajú pomerne často, horšie je, že mnohé dialógy sú trochu horšie zrozumiteľné a občas by sa zišly titulky. Film mi prišiel zaujímavý, pretože autentický film spoza mreží sa u nás netočí každý deň. "Kultúrna karate" vložka ma výborne pobavila, ale najviac som smiechom explodoval pri Zlatkovom preliezaní cez plot. Kvalitne s ním jeblo o zem...Toto nebolo hrané a práve preto je to tak účinné. Kamera ostala stáť a celý štáb ho išiel ratovať...Pri dobrom filme sa človek musí občas zamyslieť a tu je možnosť zamyslieť sa nad "spravodlivosťou". Bohužiaľ často v tv i rádiu počúvam, že na Slovensku máme jedny z najprísnejších zákonov v EU. 10 rokov basy za to, že si Zlatko zobral počítač na splátky, ktorý následne nesplácal??? Zlatko s hlavou v smútku a zlosťou rozpráva o tom ako policajti za úkladnú vraždu vyfasovali smiešnych 8 rokov...Žijeme v policajnom štáte...Objektívne môžno 80%, ale v rámci žánru dokument nemám čo vytknúť, navyše núti k zamysleniu, takže plný počet. 100%. (20.09.2015)

[Cinematik 2014] Väzenie ako trvalé tetovanie, doživotná značka, ktorá nezmizne. Miro Remo slávi comeback zručným uchopením ťažkej témy, ktorú pitvá s potrebnou vážnosťou, ale aj vítaným nadhľadom. Portrét dvoch mužov v bludnom kruhu nefunkčnej resocializácie a návratov za mreže je silným kalibrom. Tvorcovia však dokument zvládli "predať", teda urobiť divácky atraktívnym, no zároveň miestami veľmi nepríjemným. Klobúk dole, výkladná skriňa slovenského filmu - dokument - z rukáva vytiahla ďalšie eso. 85% (13.09.2014)

Pozoruhodný slovenský dokumentárny film Comeback od Mira Rema sleduje dvoch väzňov, ktorí sa po dlhých rokoch väzenia ocitnú na slobode. Dokážu však ešte vo svete vôbec fungovať alebo sa po čase zase vrátia za mreže? Film je solídne natočený, pomerne naturalistický (o brutálnych činoch sa často len hovorí, ale aj tak z toho behá mráz po chrbte) a neberúci si servítky. Zároveň ponúka divákovi mnoho podnetov na premýšľanie. Okrem iného aj o tom, či väzenia naozaj spĺňajú úlohu nápravných ústavov. Na zamyslenie sú aj prísne zákony, ktoré často veľmi neprimerane trestajú pomerne banálne trestné činy. Skrátka po všetkých stránkach vydarený film, ktorý rozhodne stojí za pozretie. (05.09.2019)

V obsahu je sice popis trochu jiného filmu, ale beru to jako dovětek, jako něco, co ve filmu nestihlo zaznít. Nějaká hvězdička je odrazem štěstí, které měli tvůrci v tom, že každý z jejich dvou hlavních aktérů skončil nakonec trochu jinak. Líbila se mi schopnost přimět diváka, aby se zamýšlel nad východisky, důvody, pochody a situací recidivistů. Líbilo se mi, že jsme nesledovali dva recidivisty, ale dvě lidské bytosti. Dvě komplikované duše, jejichž vnitřní démoni jim znemožňují fungování, které většinová společnost považuje za standardní a přijatelné. (29.03.2020)