Laputa: Nebeský zámek

Létající Ostrov pokladů. Dobrodružný, lehce melancholický a emotivní příběh o hledání jednoho snu, síle moci, přátelství a jedné zapomenuté legendě. Po technické a hudební stránce má blíž „Naušice z Větrného údolí“ než k pozdějším Mijazakiho filmům, v hloubce obrazu ho ale dosud nepřekonal snad ani žádný 3D animák. Jednoznačné must-seen na velkém plátně. Možná vám bude příběh připadat všem těm „Pirátům“ a "Atlantisům" trochu podobný, ale pro mě má úplně jinou duši. Škoda, že jsem film neviděl, když mi bylo tak 10-12, možná bych měl zážitek na celý život. (14.03.2005)

Rozmýšľal som, ako by na mňa tento snímok pôsobil pred takými 20-25 rokmi. Fantastická akcia a kulisy, pripomínajúce verneovku, s nonstop dobrodružstvom, by mi z veľkou pravdepodobnosťou pripravili jeden z najväčších filmových zážitkov môjho dovtedajšieho života. Dnes je situácia o čosi iná, zo svetovej kinematografie mám toho napozerané habadej, ale nič sa nemení na tom, že ide o viac ako vynikajúci kúsok a o Mijazakiho najväčšiu pecku. (18.02.2014)

To je něco úžasného! Nádherný příběh skloubený s krásnou animací, vynikající hudbou a atmosféra která nenechá ani na okamži vydechnout. To jsou Miyazakiho filmy, to je Laputa. Mistrovské a geniální dílo...(jen tak na okraj, docela jsem si říkal, že Pazu je borec, skáče po skalách, šplhá po kořenech stromů, bojuje s nepřáteli, ani se skoro nezadejchá, no frajer...jen škoda že nedal Sheetě pusu ;) ) (23.09.2008)

Fanúšik anime zo mňa asi nikdy nebude, ale považoval som za potrebné pozrieť si film, ktorý je v Top 300 ČSFD. Zo začiatku som si nevdojak spomenul na Zemanov Vynález skazy a známu anekdotu (Japoncov nedoženieme, ani keby nám išli naproti) som si upravil na tvar - Japonci Zemana nedobehnú, ani keby im šiel oproti. Nemám nič voči znalcom Mijazakovej tvorby, ani animefilom, ale ja si radšej pozriem niečo iné. (09.05.2018)

Mijazaki tvorí filmami svet strateného detstva, plného nespútaného dobrodružného spoznávania sveta. Nenápadne doň vkladá úctu k prírode a všetkému živému a premenlivé charaktery postáv s ťažšie definovaným vyjadrením toho, či sú dobré alebo zlé. Evidentný je obdiv k Verneovkám, Zemanovkám a obdobiu niekedy koncom 19. storočia, kedy sa prírodné zdroje zdali byť nekonečné, príroda neznečistená a verilo sa, že technický pokrok dokáže zlepšiť ľudstvo ako také. Viditeľná je tiež režisérova nenávisť k armáde a tajným. To všetko má v sebe Laputa, maľovaná fantazijná krása o krajine kde príroda víťazí, pričom stroje jej pomáhajú. Ak k tomu pridám sympatickú partiu pirátov pod vedením ženy (tiež častý motív Mijazakiho filmov), ktorí dokážu vytvárať životnejší svet než zorganizované šíky uniformovaných navôkol, okuliarnatých mocibažných tajných či prácou zodretých otrokov v každodennej drine - vychádza mi z toho i skvelá slobodomyseľne anarchistická rozprávka. (02.01.2013)