Niet inej cesty

Život jedného tvorený z čriepkov života mnohých. Film veľmi zaujímavo zachytáva motivácie, túžby, obavy i nepriamych účastníkov revolučného diania- aby starenke vojaci nezničili variaci sa lekvár, revolúcia kazí business ženám ulice, hrajúci sa chlapci napodobňujúci vojenskú kapelu, žena kritizujúca vojakov spievajúcich po nemecky prepletajúca slovenčinu nemeckým "ach so", rabujúci povstalci, pomsta vojakov, nedbalosť polície o situáciu, tá má prácu za každého režimu, skaza revolúcie očami Štúra... Čriepky životov je však občas náročné pospájať do deja, porozumieť premenám- prečo revolucionári bojovali s či proti Maďarom a Rakúšanom. Táto náročnosť, zložitosť vyznať sa v postavách spolu s úsilím pochopiť hutné dialógy však našťastie spôsobili potešenie vďaka zaujímavej zápletke.___ Rozmýšľala som, prečo bol film zakázaný. ( Pár vždy platných výrokov: "Moc uznáva iba poslušnosť, slepú poslušnosť bez myšlienky." "Či to vždy tak bolo, že sa okolo politiky motalo toľko pochybných existencií?" "A nech sa naši ľudia neukazujú v uniformách. Mám rozkaz, aby Ríša vyzerala, ako slobodný štát.")___ Nezvyčajná atmosféra podporujúca zápletku, vizuálna pôsobivosť i opakujúce sa krásne hudobné motívy zanechali hlboký zážitok. (25.02.2016)

Sloboda, rovnosť, bratstvo, to sa v uhorských podmienkach premenilo na politické intrigy. Ako si štúrovci v úvode na hrade Devín sľúbili, že budú celkom oddaní svojmu spoločnému záujmu a nevyruší ich od toho žiadna žena, matka ani milenka, tak hlavnou myšlienkou filmu bola práve láska Ľudovíta a Adely. Zvyšok, ako politika a skutočné bojové scény, sa mi zdal druhoradý a priznám sa, že ma nebavil. Preto aj slabšie hodnotenie, že sa vo filme nepodarilo pritiahnuť pozornosť na to podstatné, čo Štúr robil. Liškova hudba bola majestátna, ako vždy, a pomaly jej prichádzam na chuť. Výborné herecké obsadenie sa mi zdá trochu nevyužité, ale nemusim byť ani Ľudovít, aby som sa na prvý pohlad zaľúbil do filmovej Adely. –––– Kto chce žiť, nesmie sa trápiť. Aj žalosť srdca je choroba. A možno najhoršia. –––– Čo idú robiť? – Chrániť nás. – Niekto nás napadol? – Ešte nie. Ale keď budú tak vykrikovať, niekto nás určite napadne. (31.10.2015)

"Uhorsko nie je Francúzsko." Viete, tieto národné povstania, my si ich nesmieme nijako idealizovať. Obzvlášť keď celibát vyznávajúcimi intelektuálmi vedení roľnícki synkovia tiahnu proti podstatne lepšie zorganizovanej a vyzbrojenej cisárskej armáde, dopadne to tak ako to musí dopadnúť. Národ si do budúcna samozrejme zapamätá hrdinstvo a revolučný odkaz, ale pre priamych účastníkov to nebola žiadna sláva. Okrem neúspechov na poli bojovom sledujeme aj Štúrovo tápanie v oblasti citovej a nejaké tie politické intrigy. Dobre zahrané, miestami dobovo patetické, relatívne výpravné, slušná hudba, nezaškodila by tomu farba. (19.12.2022)

"Ľudia majú radi mŕtvych hrdinov, živý sú na obtiaž..." Ťažko sa mi hodnotí film o Štúrovi, ktorý vám o Štúrovi nepovie dokopy nič. Kvietik mi nevadil, myslím , že to zvládol, len je väčšina zvyknutá vídať ho v úlohách tvrdých chlapov. Dobrá polovica filmu sa venuje Štúrovmu romániku a tá druhá skôr revolučnému roku 1848 a revolúcie ako takej. Prípravy do boja, pochody armád boli ok, v súbojoch a bojových scénach sú samozrejme rezervy veľké. Z filmu mám celkovo zmiešané pocity, pretože pôsobí trochu chaoticky akoby nevedel o čom chce vlastne vypovedať. 60%. (22.11.2015)

Zaujímavý historický snímok, ktorý sleduje našich národných buditeľov v boji za takmer nemožným. Určite to nie je životopisný film o Štúrovi, aj keď on v ňom má hlavné slovo. Na záver sa vo filme objavujú bojové scény, kde sa títo naši buditelia spolu s obyčajným ľudom stávajú dobrovoľne bojovníkmi revolúcie, a nielen obrazne. Nemyslím si však, že obsadenie Kvietika bol ten najlepší nápad, len ťažko som si naňho zvykal. A na koniec len konštatovanie, že hoc sa drží historických reálii a nenájdeme v ňom ani kúska socialistickej agitky, z témy sa dalo vytrieskať aj viac. (01.03.2015)