Až na dno

Harvey Keitel pije, fetuje od cracku pres kokain az po heroin, masturbuje na verejnosti, soulozi se stetkama, sazi a k tomu vsemu je sakra zlej policajt. Byt trosku vyraznejsiho pribehu bylo by to o moc lepsi. Kazdopadne skvele zahrano je videt ze Harvey do toho dal co mohl a jeho vykon je sakra znat. (18.03.2009)

Takéto filmy spravia razom poriadok medzi vyprofilovaným zobrazením klasického amerického policajta, ktorý je vždy na správnom mieste, všetkých zachráni a ešte popri tom vedie správny život. Proste extrém. To sú filmy, po ktorých má človek pocit, že v amerických mestách by sa mi nemohlo nič stať. Tento príbeh je ďalší extrém, ktorého možnosť reálneho výskytu je asi taká, ako prvého, no som rád, že temnejšia stránka amerických policajných útvarov nezostala nepovšimnutá. Už dávnejšie poukazovali filmy ako 'Dirty Harry' (séria o nekompromisnom poručíkovi Harrym Callahanovi) na to, že niektorí policajti si zákon vysvetľujú po svojom, ale takýto nárez som naozaj nečakal. Harvey Keitel hrá naozaj veľmi kvalitne, režisér si dal záležať na autentickosti prostredia a film mal pomerne rýchly spád. I keď dej bol deravý ako bezdomovcove ponožky, tak ako celok film na mňa veľmi zapôsobil. 75%. (14.09.2009)

Atmosféra filmu je opravdu znechucující a obětavost Keitela uznáníhodná, ale mě to nějak neoslovilo. Vyšetřování probíhá jen tak mimochodem, pointa je až násilná a hrdinův konec očekávaný. Je to zajímavé, ale rozhodně ne zábavné (ve smyslu, že vás to nějak vtáhne do děje)... 60% Trochu mě zaráží, jak by měl vypadat Herzogův remake s Cagem. (04.01.2009)

Vemte si všechny policajtský neduhy, jaký jste kdy viděli a napěchujte je do osoby jedinýho policajta. Vyjde vám bezskrupulózní troska, která svojí pozice veřejnýho činitele využívá a zneužívá plnými doušky. Jenže na každou svini se vaří voda. Drsný film, ačkoliv ne tak šokující, jak jsem tady vyčetl, který mě dostal jednak strhujícím výkonem Harveyho Keitela, kterému jsem věřil každý pohyb a jednak koncem a gestem Harveyho seržanta. 80% (10.12.2009)

Vyplň si život niečím, veď o tom to tu je. Aspoň teda tak je to vtĺkané výchovou a tak. Brániť spravodlivosť, dobro. Tak fajn, prečo nie. Policajti sú takí. Chytajú bubákov. No kdesi zrejme nastal skrat. A poznanie, že stačí všetkým len preplachtiť. A zaradiť sa. Takže: deti už sú, manželka je, dom, auto práca tiež. Aj viera. No ale, čo, čím sa zabaviť aby to nebolo všetko, tak...fádne. Aby tie revúce trúbky nalinkovanej ničoty tak neboleli. No, čosi by bolo. Rozkoše. Drogy. Únik z nudy. Do extrému. Do ďalšej rutiny. Do neznesiteľnosti. Uzabávať sa. Ani to už nie je ale časom žiadna zábava. A keď sa i ten najextrémnejší pôžitok sa stane nudným rituálom, čo ostane? Čo, keď aj výhra v stávke by nebola ničím iným len predĺžením fetovania v síce kvalitatívne vyššom leveli, ale mechanizmus úniku by ostal. Zase ten istý. Tak čo ešte nebolo? Kvílenie. K Bohu. Toho sa zrejme bál i keď mu nadával. Spoznal, že odpustiť sa dá aj spadnutie do absolútneho popretia a tak sa o čosi podobné pokúsil, hoci dobre vedel, že jeho vlastné šance sú v zmysle fyzického prežitia vlastne nešancami. (10.08.2009)