Tucker: Muž a jeho sen

Jeden z menej známych a menej vydarených Coppolových filmov. Nakrútenie filmu o síce menej známej, avšak nijak bezvýznamnej osobnosti americkej priemyselnej, či skôr automobilovej histórie bol istotne dobrý nápad, problém je v tom, že Coppola aj napriek mnohoročným skúsenostiam,  či už nešťastnou náhodou alebo vlastným pričinením, vytvoril skôr priemerné dielo. Problém je už v jeho zbrklom podaní (začiatok vyzerá tak, ako kedy sa jednalo o 2. časť 2-dielneho filmu), ktoré malo skôr charakter dobrodružného filmu, vďaka bláznivému Jeffovi Bridgesovi v klobúku som si nemohol pomôcť s predobrazom Indiana Jonesa. Rýchle tempo filmu veľmi neprospieva, pri jeho sledovaní som si spomenul na Letca a milým potešením bola jeho krátka spojitosť s týmto filmom. Krátka scéna s Howardom Hughesom (skvelý Dean Stockwell, väčšia podobnosť ako u DiCapria) má svojou temnosťou až horovový nádych, Hughes pôsobí až mysticky a pre mňa bola táto pasáž jedna z najlepších vo filme. Veľmi som zvažoval svoje hodnotenie, malo by byť niekde okolo 3,5* avšak ako som už povedal ak by sa Coppola viacej posnažil, výsledok by mohol byť omnoho iný - lepší. (02.05.2008)

„Tucker: Muž a jeho sen” , prvé slovo označuje priezvisko, keď pred ním doplním ešte i meno Preston, ktorý bol z časti vizionárskym podnikateľom, a "ilúzia" za dvojbodkou by mala už definovať jeho víziu, uskutočnenie plánov, ktoré neskôr spočívali v masívnej výrobe automobilov, nesúcich pomenovanie sedan: Tucker 48, a ktorých sa síce vyrobilo iba rovných 50 kusov + "pôvodný prototyp" , lebo už vedľa toho, mal samé, súdne opletačky, no i tak sa zapísal do histórie, a to určite menej, než taký sympatizant nacistov Henry Ford, ale i napriek tomu, si jeho životopis koledoval o filmové spracovanie, ktorému vtisol konečnú podobu, nikto iný, ako legendárny Francis Ford Coppola, čo mal svoje najlepšie režisérske roky života už dávno za sebou, pričom sa i tak veľmi obstojne popasoval so samotným, vizuálnym cítením, aby sa divák mohol čo najlepšie identifikovať s človekom, ktorý bol zrejme nepochopený v danom období svojej existencie, kedy mu len mocní hádzali polená pod kolená, aby ho zničili. Obsadenie mám vkusné, najmä Martin Landau sa vyrovnáva Jeffovi Bridgesovi, kde si je možnosť taktiež všimnúť i účinkovanie jeho otca, Lloyda, v menšej roli uštipačného senátora Homera Fergusona. Tradične sa v snímku mihne i Francisova dcéra, Sofia, a tak sú sily vyrovnané. Treba byť ale strašne pozorný, inak ju ani nezbadáte. 4. film od Coppolu po sebe, ktorému som neudelil viac, než 60 % ! (29.05.2020)

Fascinoval mě způsob, jakým Jeff Bridges zahrál Tuckera - člověka s věčným úsměvem, který mu ale ani za mák nevěříte, protože víte, že se za ním něco skrývá a chcete vědět, co to je. Může to být urputná umanutost stejně jako nebezpečná výbušnost, říkal jsem si, a tak jsem čekal na odpověď a při tom se neustále dobře bavil roztomile stylizovanou Coppolovou režií plnou nápadů. Překvapuje mě, jak nízké hodnocení tenhle film má. Ano, Kmotr nebo Apokalypsa to není, ale přece také nebudu kritizovat Da Vinciho skicu ruky jen proto, že není tak skvělá jako jeho Poslední večeře. (12.01.2020)

Dieťa dvoch otcov. Má to Coppolovu režijnú virtuozitu aj Lucasovu zábavnosť. Pohromade to však drží skvelý Bridges a najmä fascinujúci príbeh o ktorom som nemal poňatia, že sa stal (som motoignorant). Cinefilské potešenie potom pramení najmä z druhého plánu (možno nezámerného, ale skôr zámerného). Keď si človek uvedomí, že podobný boj viedli aj filmoví mágovia v inej na dobe, na odlišnom fronte, vylezie z toho aj silná autorská výpoveď. Bavilo ma to, veľmi. Pre milovníkov áut samozrejme povinnosť. 8/10 (10.01.2018)