Tetovač z Auschwitzu

Čo tu funguje skvelo, je lovestory linka. Dvaja protagonisti sú parádne obsadení, zahratí a jemná chémia medzi nimi funguje na jednotku. Akurát ten Auschwitz je tu akýsi lite, estetizovaný, kĺzajúci po povrchu. Produkčne na vyššej úrovni než ten slovenský, no stále akýsi vnútorne nepresvedčivý. Je to spôsobené napríklad všadeprítomnou angličtinou, ktorá ma irituje vždy v anglofónnych interpretáciach európskych dejín, alebo aj absenciou jasnej chronológie (koľko času hrdinovia strávili v lágri?). Dnes, keď nám literatúra ponúka nekompromisné, premýšľavé diela, akými sú Littellove Láskavé Bohyne, či v kinematografii klenoty ako Saulov syn, či Zóna záujmu, mi tieto dojemné Schindlerove dojáky prídu už akési prežité, miestami hraničiace s gýčom. V poslednej, šiestej epizóde to opatrne načne zaujímavú tému (Laliho svedectvo voči Baretzkimu) ale tá je odbavená niekoľkými vetami a nejde príliš pod kožu. Som niekde medzi 3* a 4*, no zaokrúhľujem nižšie, pretože (unpopular opinion I guess) znova sa ponárať takýmto spôsobom do starej židovskej krivdy dnes, keď samotný Izrael pácha genocídu na blízkom východe, mi prišlo v niečom až neprístojné (čo samozrejme nedávam režisérke za vinu, o jej postoji neviem nič). Jasné, Šoa si musíme pripomínať, iba si nie som istý, či práve takto. (06.05.2024)

Tak Hamaradža si myslí, že Izrael pácha genocídu na Blízkom východe. A sme asi tam, kde sme na csfd nechceli byť. (07.05.2024)