Halloween

To najlepšie, čo sme mohli vidieť od R.Zombieho už ukázal vo filme Vyvrženci pekla.Tento nanovo prerozprávaný známy horor je síce plný krvi a kriku, ale vydesiť nedokáže. Je to chladné ako hlavný hrdina. V podstate film ani nemá postavu, o ktorú by ste sa mohli báť. Môžte iba tipovať, v akom poradí sa poberú z obrazovky. Vo filme je množstvo nelogických vecí, ktoré ma zbytočne rozčuľovali. Aj ten najhlúpejší policajt by vedel, kam má Myers namierené po úteku z psychiatrickej väznice. No samozrejme, že domov, keď tam dvadsať rokov nebol. Na chlapa, ktorý narobí taký masaker, si trúfa psychiater a policajt? A nesmrteľnosť M.Mayersa, to je vrchol. Ako mám uveriť jeho svižnej chôdzi a iným demolačným aktivitám po štyroch strelách v hrudníku, navyše zo špeciálne silnej kúpenej zbrane, s ktorou by ste skolili aj divú sviňu? Film 4/10. (29.01.2009)

Rob Zombie miluje Béčkové filmy. A ja mám taký pocit, že bolo správne aby sa ujal ich nakrúcania lebo je vidno, že k danému materiálu pristupuje s úctou a rešpektom. Halloween je klasickým remakeom Carpenterovho Halloweenu a môj názor je taký, že hoci nie je až taký vybrúsený ako jeho predchodca, je to kvalitný remake (oproti nemu je remake Piatku 13-teho jasný odpad). Príbeh popisuje zrod vraždiacej ikony Michaela Myersa, ktorý v detstve na smrť dobodal svoju staršiu sestru a bol odvezený neskôr do psychiatrickej liečebne, kde sa ním zaoberal Dr.Loomis. A ďalej to už pozná snáď každý... V Zombieho prevedení sa však film posúva na vyššiu métu, tých obetí tam je podstatne viac, hlavne počas Michaelovho detstva, samozrejme nechýbajú ani krv a pár nechutností. K príbehu by som mohol povedať toľko, že prvá polovica je príbeh Michaela Myersa a jeho návrat do rodného Haddonfieldu, tá druha je čisto vyvražďovačka aj keď je tam aj pár skvelých momentov. Osobne si myslím, že tento film je skvelým remakemom, ktorý rozhodne neurazí fanúšika žánru, hoci to už nie je oslavovaný John Carpenter. (14.08.2010)

Soundtrack Tyler Bates: 1. These Are the Eyes ,2. Halloween 2007 - Tyler Bates ,3. Is the Boogieman Real? ,4. (Don't Fear) The Reaper - Blue Oyster Cult ,5. Are You Saying Michael Did This? ,6. Love Hurts - Nazareth ,7. I Hope She Likes Cripples ,8. Baby, I Love Your Way - Peter Frampton ,9. A Taco Deluxe Supreme ,10. Tom Sawyer - Rush ,11. Driven By Pure Animal Instinct ,12. Let It Ride - Bachman-Turner Overdrive ,13. Trick Or Treat, Baby ,14. God Of Thunder - Kiss ,15. Satan's Mother ,16. 1969 - Iggy Pop ,17. Talking About the Anti-Christ ,18. Only Women Bleed - Alice Cooper ,19. Needs To Get Laid ,20. Halloween II - The Misfits ,21. Was That the Boogieman? ,22. The Shape That Stalks Laurie - Tyler Bates ,23. The Scream ,24. Mr. Sandman - Nan Vernon , (10.05.2011)

Sklamanie. Zvládnuť psychologický rozbor postavy a kultu, akým je Michael Myers padol do nesprávnych rúk. Rob Zombie nám predvádza, že má talent na brutalitu vo filmoch a ani pod záštitou veľkých štúdií sa nedokázal skrotiť a servíruje nám jednu bohapustú hrôzu za druhou, pričom jeho štýl nepozostáva ani tak z presvedčivých a efektných ľakacích scén, ale z toho, aby divák nadobudol čo najväčšie zdesenie z brutalít, ktoré sa mu počas filmu premietnu. Niekedy sa to Robovi naozaj podarilo, no tým pádom stráca hlavný hudobný motív série zmysel, pretože ten bol (v podarenejších dieloch série) akousi predzvesťou toho, že mi budú po chrbte behať zimomriavky a že budem zatajovať dych každú minútu. Samočinné brutality nemali takú razanciu ako v predchádzajúcich zombieovkách. Tie boli typické aj svojim vyberaným slovníkom, ktorý tu z pozície nemého Michaela akosi nedostal priestor. Snáď sa Rob v pokračovaní trošku pochlapí. Štúdiá by mu do toho kecať nemuseli, zárobok bol slušný. 55%. (08.07.2009)

Pánabeka, toľko vrieskania som snáď ešte nepočul v žiadnom filme. Ale ani sa nečudujem - keby som ja bol americký herec a musel by som hrať vo filme podľa takéhoto scenára, tiež by som celý čas jačal od hrôzy. Robot Zombie je nanajvýš priemerný režisér. Epizódky z Michaelovho detstva ešte majú akú-takú atmosféru, ale potom sa začne monotónne porcovanie dorastencov a všetko sa odporúča do pekla. V záverečnej dvadsaťminútovke badať istú snahu, ale žeby to bolo naozaj napínavé, to teda nie. No a scenár? Rob, už prosím ťa nikdy nič nenapíš. Tak tupo napísané dialógy, z ktorých trčí, že autor vôbec netuší, o čom by sa postavy mali baviť, som už dávno nepočul. Hlavne pri rozhovoroch Loomisa a malého Michaela, z ktorých sa dalo vydolovať veľa, ale zvrhávajú sa na bľaboty typu "čierna je len absencia svetla", som trpel ako s kuchynským žabykláčom ponoreným hlboko do čriev. Nasrať, pán Zombie, nasrať, toto bolo úbohé. (04.09.2008)