Cyrano

⚪ Určite by som bola menej kritická, ak by sa film volal napríklad ,,Edward," bol podobne historicky s geograficky ukotvený, ale nijakým spôsobom nečerpal zo Cyrana. Za týchto okolností ale (Cyrana považujem za moju druhú najobľúbenejšiu činohru vôbec) nemôžem inak, ako súdiť kriticky, a nebojím sa tvrdiť, že aj neobjektívne.V pár bodoch:⚪V závere sa v titulkách dozvedáme, že film bol nakrútený podľa muzikálu Cyrano, hraného v Amerike, i napriek tomu mi ale uniká pointa skoro úplne poprieť základné kamene tohto diela, t.j. veršovanie, ktoré sa skoro úplne stráca a prechádza na ,,klasický" prozaický text, a Cyranov ,,handicap," pričom obsadením človeka s nanizmom sa ešte prehĺbili odlišnosti - scenárista úplne prekopáva text niektorých obrazov, z narážok na nos bolo potrebné utvoriť narážky na výšku, pričom všetky tieto zmeny by pre nezainteresovaného diváka mohli pôsobiť banálne, že ,,sa dajú urobiť" v úmysle akéhosi oživenia klasiky a ničomu v celkovom kontexte nevadia, no v reálnom pohľade - takéto prekopávanie pôvodného diela predsa nemožno brať ako inováciu, pokiaľ v nej vedome invenčne pozmeníme dôležité body, je to už skôr akási hra ,,na motívy konkrétnej hry" a nie konkrétna hra. Film postráda skoro všetky dôležité scény s najkrajšími monológmi, i samotný záver je klasicky americký - i starí ľudia v ňom vyzerajú skoro mladšie ako na začiatku filmu, nevidno žiadne zranenie Cyrana a ešte padne aj nejaká tá pusinka. No krása.⚪Stačí si ako príklad uviesť iné hru - napr. Jana Eyerová, v ktorej sa hlavná postava pozmení na prvoplánovú krásavicu, blondýnu s krásnou tvárou, skrz čo je potrebné i vyškrtnúť všetky pôvodné dialógy/introspekcie o Janinom výzore, porovnávanie sa s Blanche I. a podobne. Otázka - Kostra zostala, ale je toto stále pôvodná Jana Eyerová, alebo už len adaptácia na motívy? Čo potom môžeme čakať v budúcnosti? A teraz vôbec nejde o černocha Kristiána a o celú túto rasovú tendenčnosť, ale o logiku. Naozaj je treba brilantný Rostandov text prebíjať vlastnými scenáristickými výplodmi?⚪Ďalší bod je samotný žáner - z akého dôvodu Wright prišiel s nápadom adaptovať Cyrana ako muzikál mi rovnako nie je známe, našťastie mu takéto super nápady nelietali v hlavne v roku 2005, keď režíroval Pýchu a predsudok, pretože to sa potom mohlo udiať všeličo.⚪Wright je citlivý režisér, ktorý má ,,dobré oko" na to, čo sa divákom páči, vie, ako zachytiť dramatickú scénu, jeho P&P považujem za jednu z najlepších adaptácií historických romantických románov, nutno dodať, že tu akoby sa už Wright spred 17 rokov nevedel zopakovať - aj scény s množstvom komparzu už nepôsobia tak živo ako scény z plesu v Merytone, kde všetko dýchalo živosťou a senzuálnosťou. Akoby sa Wright vybil. Kamera stále pekná, interiéry pekné, ale akosi to nežije, film nebudí dojem, že by si ho divák chcel pozrieť znova.⚪Všetkým, ktorí prišli až sem sa ospravedlňujem za dĺžku komentáru, no nechápem, aké motivácie mal Wright s týmto filmom. Vydával ho v skoro rovnako čase ako Spielberg svoju WSS, u ktorej ten muzikál má reálny ,,popkultúrny" význam, no adaptovať údajne Cyrana, no v realite podružný muzikál na motívy je na zamyslenie. Očividný záujem o film u nás aj v zahraničí sa vo veľkom neobjavil. Neviem, nedokážem si odpustiť pocit, že ak by aj Cyrana poňal komornejšie, striktnejšie podľa Rostanda a štýlom, akým kedysi P&P, vznikol by pôsobivejší a nostalgický snímok. Takto neviem, čo k tomu dodať. Iba, že som konsternovaná.⚪ (04.05.2022) (menej) (viac)