Odtiaľto až na večnosť

Hviezdne obsadenie - Lancaster, Clift, Sinatra, Borgnine, ale ani ono nedokázalo vytiahnuť po väčšinu času nudný dej. Pritom prostredie havajskej vojenskej základne bolo zaujímavé. Šikana, nevera, v závere útok Japoncov - to všetko išlo podať oveľa atraktívnejšie a hlavne s lepším tempom a hutnejšou atmosférou. Samotný japonský nálet výborne spracovaný, ale činí sotva pár minút. Po väčšinu času to vyzerá ako dovolenka vojakov, ktorí sa chodia opíjať do barov alebo chodia za dievčatami. Z takejto dovolenkárskej idylky ho vyťahuje iba málo momentov a to je škoda. (04.06.2021)

Tento film je skvelou ukážkou, do akých krajností sa dá pracovať s klasicizmom aj mimo vyhranených, bežných pravidiel čiernobieleho Hollywoodu. Občiansky chaos mužov v službe na okraji vojnových fanfár odzrkadľuje malinkú súčasť ich civilných životov, ktoré sa formujú iba v istých, vytýčených zvyklostiach. Zaujímavé sú nepochybne ich slepé a nepredvídateľné uličky súkromia, čo v kontraste s naratívnou osnovou následných udalostí vrhá tieň disharmonickej antitézy tých najnepredvídateľnejších rozmerov. Samotná choreografia náletovej katastrofy je v kontexte hybridnosti dopadu na konštruktívnu kostru dejovej osnovy lepšia, než v The Hurricane (1937). I keď jej paradoxne chýba hlbšie kinematografické splynutie, je zbytočné to prílišne vyčítať. Aj scenár spĺňa prísnejšie kritéria. Nebyť vedomia obsahu tohoto filmu vo všeobecnosti, ani len v náznaku by ma nenapadli spomínané zvraty, ktoré mali ten správne, osožný náboj prostriedkov filmového umenia. (21.04.2015)

Tento film má pre mňa výstižný názov, hlavne preto, že táto romantická akože drsniacka konverzačka z vojenského pľacu je filmom, ktorý podľa mňa mohol ohurovať len v časoch, kedy toho po vojne ešte veľa natočeného nebolo. Divím sa tej záplave vysokých hodnotení a chválospevov, ono to nič extra nebolo, skôr to bola nuda, no ľudia majú radi obkecávačky, krásne obaly a dej tomu často radi obetujú. Mal som pocit, že sledujem staršieho predchodcu filmov od Pilcherovej zmixovaných s americkou kinematografiou 30. rokov a navyše vojenské prostredie tomu u mňa tiež nedodalo. (17.08.2013)

Aristokraté a dandyové uniforem v armádní kavalérii i lidsky mizerné scenérii. Hrdý nováček, princovský vzhled, poznamenaný mladý lev Montgomery Clift rebelsky zpovídá se, prolévá dezertérskou bolest i krev. Trubačovo sólo truchlivých tónů line se tmou, jako óda za spravedlnost, jako výkřik nehrdinského hrdinství, vrávoravý vzdech neutichajících slz, jež svlažují uniformu, havajskou košili i udusanou půdu základny v nerozumných dnech. (02.04.2016)

Tak tohle je určitě právem oceňované drama z vojenského prostředí. Šedesát let starý oskarový snímek přibližuje poměry v americké armádě těsně před vstupem USA do druhé světové války poutavě, věrohodně a bez příkras. Taky si klade otázku, proč muži vlastně do armády vstupují a jsou ji věrní přes všechnu tu šikanu, vymývání mozků a buzeraci. (18.06.2013)